Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VIII. Lexikon významnejšich madarských etnológov a etnografikých zberatelov na Slovensku

B. Kovács István (Rimavská Sobota, 4. 7. 1953)

Maturitu zložil na Strednej priemyselnej škole v Košiciach (1972), na Filozofickej fakulte Univerzity Lóránda Eötvösa v Budapešti získal diplom z etnológie a archeológie (1977). Tam neskôr z archeológie obhájil aj doktorát (1985). Pracoval ako archeológ v Gemerskom múzeu (1977-1988), potom ako riaditeľ Vlastivedného domu v Rimavskej Seči (1988-1990). Neskôr zastával post riaditeľa Gemerského múzea (1990-1994), resp. bol učiteľom na Univerzite Konštantľna Filozofa v Nitre (1996-1998). Je znovuzakladateľom a predsedom Gemersko-malohontianskeho muzeálneho spolku (1990-). Momentálne pracuje ako archeológ v Gemersko-malohontianskom múzeu. Popri archeologickej činnosti sa venuje aj národopisnému výskumu, v prvom rade v tematických okruhoch ľudová slovesnosť (v rámci tejto tematiky najmä rozprávky) a tradičná spoločnosť. Vydal niekoľko zbierok ľudovej básnickej tvorby a rozprávok. Jeho odborné práce sú publikované v domácich a maďarských kultúrnych časopisoch a v odbornej tlači. Na znak uznania jeho výskumnej činnosti v gemerskom regióne mu debrecínska nadácia Ethnica udelila cenu Pro Gemer (1995) a Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva v Budapešti ocenilo jeho muzeologickú činnosť Cenou Ferenca Széchényiho (2001).

Liszka József (Gbelce, 6. 4. 1956)

Maturoval na maďarskej časti Gymnázia v Nových Zámkoch (1975). Vysokoškolské štúdium ukončil na Filozofickej fakulte Univerzity Lóránda Eötvösa v Budapešti na študijnom odbore etnológia-archeológia (1980), tam obhájil aj doktoráty (PhDr: 1985; PhD: 2002). Pracoval ako archeológ Okresného múzea v Nových Zámkoch (1980-1991), potom ako vedúci Oddelenia pre výskum a dokumentáciu maďarskej národnostnej kultúry Podunajského múzea v Komárne (1991-1997). Vďaka vedeckému štipendiu Nadácie Alexandra von Humboldta strávil rok na univerzite v Mníchove a pol roka na univerzite v Marburgu (1996-1997). Od 1. októbra 1997 je riaditeľom Výskumného centra európskej etnológie Spoločenskovedného ústavu Fórum v Komárne. Zaoberá sa históriou národopisného výskumu, drobnými sakrálnymi pamiatkami a interetnickými vzťahmi vo všeobecnosti. Jeho diela boli vydané na Slovensku aj v Maďarsku, jeho články boli publikované v domácich i zahraničných odborných časopisoch v prvom rade v maďarskom, ale aj v slovenskom a nemeckom jazyku. Maďarská národopisná spoločnosť ocenila jeho prácu udelením Ceny Jánosa Jankóa (1984) a zvolila ho za svojho čestného člena (1990). Dostal tiež Fábryho cenu, udeľovanú Csemadokom (1997), ako aj cenu Nadácie Sándora Máraiho Za otvorenú Európu (1990) a cenu Ányosa Jedlika (2002).

Manga János (Preseľany, 24. 6. 1906 - Budapešť, 2. 9. 1977)

Maturoval v Šahách, vyštudoval pedagogiku v bratislavskom učiteľskom ústave. Pracoval sprvoti ako učiteľ na ľudovej škole v Sečiankach a Petržalke, potom ako riaditeľ ľudovej školy v Starej Ďale/Hurbanovo (1940). Bol odborným spolupracovníkom Národopisného múzea v Budapešti (1941-1949), a zároveň získal

418