Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VIII. Lexikon významnejšich madarských etnológov a etnografikých zberatelov na Slovensku

rozprávkach, povestiach a veršovaných útvaroch. Zohral zásadnú úlohu pri vzniku kultu Jánosa Erdélyiho vo Veľkých Kapušanoch, podnietil vznik Pamätnej izby Jánosa Erdélyiho. Madärská národopisná spoločnosť ho ocenila medailou Gyulu Sebestyéna, udeľovanou najúspešnejším amatérskym zberateľom.

Görcsös Mihály (Debraď, 7. 8. 1923 - 29. 1. 1999)

Zmaturoval na Strednej ekonomickej škole v Košiciach (1944), potom ukončil dvojročné štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Budapešti (1949). Diaľkovo vyštudoval odbor učiteľ maďarského jazyka na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, doktorát zložil na Filozofickej fakulte Univerzity Lóránda Eötvösa v Budapešti v odbore etnológia (1979). Zaoberal sa najmä hospodárskym národopisom svojej rodnej dediny, Debrade. V roku 1968 zhrnul najdôležitejšie úlohy maďarského národopisného výskumu na Slovensku a vypracoval dotazník, ktorého cieľom bolo zmapovanie ľudovej kultúry maďarského obyvateľstva Slovenska.

Gudmon Ilona; Fülöp (Pribenľk, 13. 8. 1952)

Maturovala v Kráľovskom Chlmci (1970), diplom z etnológie získala na Univerzite Komenského (1975). Odvtedy pracuje ako etnologička-muzeologička vo Vlastivednom múzeu v Nových Zámkoch. Oblasťou jej záujmu je ľudové odievanie, ľudové zvyklosti, ako aj ľudové hospodárenie a staviteľstvo. Jej práce sa objavujú v prvom rade v ročenke novozámockého Vlastivedného múzea a v lokálnej tlači.

Jókai Mária (Horný Ohaj, 18. 1. 1937)

V Komárne získala odbornosť učiteľky pre materské školy, v Bratislave diplom učiteľky základného stupňa (1955). Až do odchodu do dôchodku pôsobila ako učiteľka v rôznych podzoborských obciach (Klasov, Jelenec, Ladice). Venuje sa výskumu národopisných tradícií svojej užšej domoviny, v prvom rade mapovaniu ľudových obyčají, detských hier a krojov. Jej práce sú uverejňované v domácej maďarskej tlači. Vyše troch desaťročí vedie v Jelenei detský folklórny súbor Villő a je aj vedúcou spolku, ktorý sa venuje zachovávaniu tradícií v Ladiciach. Na znak ocenenia jej práce ju Ministerstvo národného dedičstva Madärskej republiky vyznamenalo cenou Strom života (2000).

Juhász Ilona; L. (Rožňava, 18. 3. 1960)

Zmaturovala na Gymnáziu P. J. Šafárika v Rožňave (1979), potom zložila odbornú maturitnú skúšku kultúrno-výchovnej práce v Bratislave (1981). Jej prvým profesionálnym pôsobiskom bol závodný klub Celulózok a Papierní v Gemerskej Hôrke, potom pracovala ako vedúca detského a mládežníckeho oddelenia knižnice v Plešivci (1985-1986). Pôsobila ako inštruktorka na Okresnom výbore Csemadoku v Rožňave (1986-1990), neskôr vo Vlastivednom múzeu v Nových Zámkoch (1990-1994) a následne ako dokumentátorka v Oddelení pre výskum a dokumentáciu madärskej národnostnej kultúry Podunajského múzea v Komár-416