Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VIII. Lexikon významnejšich madarských etnológov a etnografikých zberatelov na Slovensku

Vili. Lexikon významnejších maďarských etnológov a etnografických zberateľov na Slovensku

V nasledovnom stručnom lexikóne čitateľovi ponúkam zhrnutie životopisných dát významnejších maďarských etnológov a etnografických zberateľov na Slovensku. Veľká časť hesiel v lexikóne maďarskej literatúry v Čechách a na Slovensku (Fónod zost. 1997) pochádza od autora týchto riadkov. Bolo ich treba len aktualizovať. Ďalšiu dôležitú pomoc poskytla zbierka Kto je kto od Košíc po Prahu?, ktorá, i keď je značne eklektická, predsa sa ukázala byť aj zdrojom konkrétnych údajov (Szóke-Viczián zost. 1993). Články o žijúcich autoroch som im poskytol na nahliadnutie. Neuvádzam presné bibliografické údaje dôležitejších diel jednotlivých autorov, záujemcovia ich nájdu v súhrnnom zozname literatúry.

Ág Tibor; Obenau (Bratislava, 13. 4. 1928)

Etnograf, zbormajster. Maturoval v rodnom meste (1951), potom študoval hudobnú vedu na bratislavskej Univerzite Komenského (1951-1953, 1964-1968). Od roku 1953 bol vedúcim rôznych ľudovoumeleckých telies slovenských Maďarov (Népes: 1953-1954; Ifjú Szívek: 1957-1962), neskôr pôsobil v Csemadoku ako odborný referent ľudovej hudby (1967), tajomník Maďarskej nádodopisnej spoločnosti v Československu (1969) a až do odchodu do dôchodku ako odborný referent dunajskostredského mestského kultúrneho strediska. Je čestným predsedom Národopisnej spoločnosti Maďarov na Slovensku (1989), vedúcim pracovného spolku ľudovej hudby tejto spoločnosti (1993-1996), neskôr vedúcim archívu ľudovej hudby pri Okresnom výbore Csemadoku v Dunajskej Strede (1999-). Je najúspešnejším zberateľom maďarskej ľudovej hudby na Slovensku, doteraz zozbieral viac než 16 000 ľudových piesní. Časť z nich aj uverejnil. Jeho knihy a články sú publikované v domácej a maďarskej tlači zameranej na kultúru a v odborných časopisoch. Je držiteľom Kodályovej medaily (1982) a čestným zahraničným členom Maďarskej národopisnej spoločnosti (1993). Na znak uznania jeho výskumnej práce a organizačnej činnosti v oblasti ľudovej hudby ho Ministerstvo národného dedičstva Maďarskej republiky ocenilo cenou Stromu života (1995) a bratislavská Nadácia Sándora Máraiho mu udelila cenu Za otvorenú Európu (1997). Je tiež držiteľom literárnej ceny Posonium (2001).

Alapy Gyula (Komárno, 20. 10. 1872 - Komárno, 20. 1. 1936)

Maturoval v Komárne, potom absolvoval štúdium práva a filozofie. V Komárne pracoval ako úradník, správca archívu, najvyšší tajomník Kultúrneho spolku

411