Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VII. Sumarizovanie výsledkov, výskumné úlohy a perspektívy

výskumov, ale táto oblasť je taká rozľahlá a členitá, že dokonca aj tieto práce sa ukázali nedostatočné pre spoznanie ľudovej kultúry celej palóckej oblasti. Len jeden príklad: vďaka činnosti Károlya Csákyho dobre poznáme zvyklosti v povodí Ipľa, ale zároveň nevieme takmer nič o prozaickej ľudovej slovenosti tohto mikroregiónu. Z výskumov Istvána B. Kovácsa máme hodnoverné vedomosti o gemerských ľudových rozprávkach a vďaka zberateľskej činnosti Zoltána Magyara dnes už dobre poznáme turniansku prozaickú ľudovú tvorbu, nevieme však takmer nič o zvykoch, typických pre dediny, z ktorých zaznamenané rozprávky a povesti pochádzajú. Takto by sme mohli vymenovať nekonečné množstvo ďalších rozporov.

Kým sme do polovice 90. rokov 20. storočia nevedeli takmer nič o národopise Užskej oblasti, dnes o ňom máme, ak aj nie vyslovene hlboké, ale aspoň solídne znalosti. Najlepšie poznáme jej ľudovú slovesnosť, slabšie náboženský život tamojšieho ľudu, transport, dopravu, stravovacie zvyklosti atď.

Dlho sme nemali k dispozícii takmer nijaké hodnotiteľné údaje o ľudovej kultúre hornej oblasti povodia Bodrogu (malý objem materiálu viď: Viga a kol. 1986). V ostatných rokoch sa však situácia zásadne zmenila. V prvom rade vďaka vlastným výskumom Júliusa Vigu, a tiež vďaka výsledkom ním organizovanej skupinovej práce v teréne poznáme dnes tradičnú ľudovú kultúru horného Medzibodrožia oveľa lepšie. Prispela k tomu aj publikácia Ivána M. Balassu s významnou dokumentárnou hodnotou, predstavujúca ľudové staviteľstvo jednotlivých katastrov povodia Bodrogu, resp. diela Balázsa Borsosa, analyzujúce systém vzťahov medzi prírodným prostredím a hospodárením, ako aj vplyv odvodňovacích opatrení na hospodárenie a využitie terénu, so zameraním na celé povodie Bodrogu. Na druhej strane spoločenskú štruktúru tejto oblasti dostatočne nepoznáme, nemáme presné informácie o otázkach zemianskych a sedliackych obcí, agrárneho proletariátu, rozsiahleho vysťahovalectva a jeho dôsledkov. Nebolo by azda ešte neskoro pokúsiť sa odhaliť, ako (a či vôbec?) ešte žijú v ústnej tradícii zmienky o sedliackom hnutí za rozdelenie pôdy z konca 19. storočia.

2. Ďalšie úlohy, perspektívy

Bez akéhokoľvek falošného sebavedomia možno na úvod povedať, že počas ostatných viac než dvoch desaťročí etnografický výskum maďarskej ľudovej kultúry na území Slovenska dosiahol obrovské úspechy, vyriešil veľké množstvo zásadných úloh. Zhruba poznáme dejiny etnografického výskumu Maďarov na Slovensku, k dispozícii máme aj takmer úplnú etnografickú bibliografiu a na základe týchto dvoch záverov môžeme v podstate zvažovať otázku: čo je už dokončené a čo ešte čaká na realizáciu?

Už aj z naznačeného je jasné, že na výskum tradičnými národopisnými metódami, s tradičným pohľadom na etnografiu čaká ešte v sledovanej oblasti ohromné množstvo neprebádaných faktov. Na druhej strane však stojí skutočnosť, že tradičná ľudová kultúra prešla medzičasom takým vývojom, že tu

407