Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VII. Sumarizovanie výsledkov, výskumné úlohy a perspektívy

vej hudby. V sledovanej oblasti sa pri svojich výskumných cestách objavili aj Béla Bartók či Zoltán Kodály, dokonca môžeme spomenúť aj historickým vedám neznámych zberateľov, akým bol Gyula Fülöpp, ktorý zaznamenal na začiatku 20. storočia ľudové piesne zo Žitného ostrova. Treba sa ešte zmieniť o autorovi, ktorý zozbieral a publikoval do dnešného dňa jedinú úplnú monografiu o ľudovej hudbe jednej konkrétnej dediny, Lajosa Vargyasa (Vargyas 1941; Vargyas 1999). Po druhej svetovej vojne dosiahol na poli výskumu ľudovej hudby najväčšie úspechy Tibor Ág. Za posledné takmer polstoročie zozbieral viac než šestnásťtisíc piesnľ, pokryjúc v podstate celé maďarské jazykové územie Slovenska (Ág 1986; Ág 1996a; Ág 1996b; Ág 1999a; Ág 1999b). Z miestnych zberateľov si ešte zaslúži zmienku činnosť Márie Ürge (Ürge 1986), resp. výskumná práca viacerých zberateľov ľudových piesní z Maďarska (György Szomjas-Schiffert, Lujza Tari, László Vikár atď.). Na poli výskumu (a prednesu) inštrumentálnej hudby dosiahli úspechy aj Gergely Agócs, István Katona a Iván Nagy (Agócs 2001; Nagy 1998; Nagy 2002). V podstate možno za ich predchodcu považovať Jánosa Mangu, ktorý v tomto regióne zbieral medzi dvoma svetovými vojnami hudobné nástroje (Manga 1939b).

Prehľad typov ľudových tancov a dialektov Maďarov žijúcich na Slovensku urobili János Quittner a Géza Sebők (Quittner-Sebők 1979). Diplomová práca Gézu Sebőka s názvom Slovenské a maďarské ľudové tance v Gemerskej župe, ktorá, pokiaľ viem, nevyšla knižne, analyzovala jeden konkrétny typ tanca (dievčenské tance v kole) v konkrétnej oblasti a porovnávala ho s podobným tancom tam žijúcich Slovákov. Margita Méryová predstavila tance z Tvrdošoviec a analyzovala ich na základe rozličných hľadísk (Méry 1972; Méry 1982; Méry 1983). Najväčšie zásluhy na odkrytí klenotnice ľudovej tanečnej kultúry slovenských Maďarov (a jej javiskového spracovania) má nepochybne András Takács. Od 50. rokov 20. storočia prakticky až dodnes skúma, dokumentuje a publikuje tance jednotlivých regiónov (Martin-Takács 1981; Takács 2000; Takács-Fügedi 1992).

Ľudová viera, náboženstvo a zvykoslovie

Kedže tri spomenuté okruhy tém sú ako v skutočnosti, tak aj v dostupných publikáciách úzko prepojené nekonečným množstvom vzťahov, budem o nich aj v mojom prehľade pojednávať spoločne. Výskum ľudového náboženstva a výskum ľudovej viery boli pochopiteľne zo začiatku veľmi markantne oddelené, veď pôvodne sa pod ľudovou vierou rozumeli, a teda v rámci jej výskumu vyhľadávali predkresťanské „pohanské” prvky.

Najbohatšiu tradíciu má aj v tomto regióne výskum ľudových zvyklostí. Nie je možné vymenovať všetky jeho výsledky, poukážem teda len na niektoré body tohto výskumu. Prvé opisy ľudových zvyklostí pochádzajú z obdobia okolo polovice 19. storočia (Kelecsényi 1854) a práce a monografie s touto tematikou sa objavujú až dodnes. V každom prípade treba vyzdvihnúť prácu Evy Putzovej Svadba v Kolíňanoch, ktorá pod dohľadom Eleonóry Sándorovej vyšla aj druhý404