Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VI. Historické členenie populárnej kultúry 20. storočia

skej sedliackej chudoby, ktorá bola na to odkázaná. V zásade bola snaha tento princíp aj realizovať. V rámci akcie, organizovanej ONCSA, dostali pozemky napríklad rodiny v Opatovskom Sokolci či vojnoví hrdinovia alebo vojnové siroty. Avšak, ako na to poukazuje aj Kálmán Varga, „tunajšia revízia československej pozemkovej reformy bola plná rozporov - značná časť chudobných sedliackych vrstiev, dožadujúcich sa opustených pozemkov a sčasti aj pozemkov prisťahovalcov, bola nakoniec z rozdeľovania pôdy vynechaná” (Varga 1992, 68, 74). Výsledkom toho bolo samozrejme sociálne napätie, ktoré sa ešte vystupňovalo pod vplyvom stále sa zhoršujúcej hospodárskej situácie. Napríklad v Kolárove odzrkadľovala zmenu životnej úrovne nasledujúca posmešná básnička:

’’Beneš volt az apátok, Bársony volt a ruhátok. Horthy lett az apátok, Kilátszott a p...tok.”

„Za tatka Beneša ste mali šaty zo zamatu.

Za tatka Horthyho vám bolo vidno p..u.”

(voľný preklad)

(Fehérváry 1992, 150)

Dievčatá v „národnom kroji" vŕtajú maďarských vojakov r. 1938 (Archív Výskumného centra európskej etnológie v Komárne)

Vieme zároveň, že v tomto období sa centrálne organizovala výučba gazdov, celoštátne sa pod záštitou ONCSA stavali domy (Tešedikovo, Dubník, Komárno, Malý Horeš atď.), resp. z popudu miestnych organizácií sa usporadúvali rôzne kurzy pre živnostníkov, stavali sa domy pre chudobu (takouto organizáciou bolo napríklad Komárňanské verejnoprospešné a hospodárske združenie). Etnologická analýza týchto faktov ešte necháva na seba čakať, hoci mali jednoznačne vplyv na formovanie populárnej kultúry.

382