Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
„Je známe, s akou usilovnosťou zbierajú Angličania a Francúzi nielen dávne verše a spevy svojich vlastných predkov, ale aj ďaleko žijúcich národov. Nemenej známe sú aj podobné snahy Talianov. Nuž a či treba spomenúť Nemcov? Veď každý, kto čítal ich významnejšie knihy, si mohol všimnúť, v akej veľkej úcte sú u nich staré nemecké historické, rozprávkové a iné podobné piesne. Ktože nevie, čo oni získajú z úst prostého ľudu zaznievajúcich piesní, ktorých názov je Volkslieder? .... Obecne vzaté všetko, čo je pôvodné, nie odinakadiaľ prevzaté, nech je to napísané v akomkoľvek jazyku, si zaslúži, aby bolo hornozemskými vedcami objavené". (Magyar Hirmondó 1782/5,33-34) Známe sú aj výzvy, publikované komárňanským rodákom Istvánom Kulisárom najprv v Hazai és Külföldi Tudósítások (1811), neskôr v Hasznos Mulatságok (1817), a pozornoť si zasluhuje aj súťaž, vypísaná v Tudományos Gyűjtemény v roku 1817. Jej výsledkom je priekopnícka práca Fábiána Szedera o Palócoch. Doteraz naznačený národopisný záujem sa prejavoval prevažne vo forme individuálnych iniciatív, postupné vybudovanie inštitucionálneho rámca začína od roku 1836, keď bola založená Kisfaludyho spoločnosť. Potom naše oblasti síce stratili svoju úlohu iniciátora na poli maďarského národopisného výskumu, no stretávame sa tu s viacerými vedeckými osobnosťami, pochádzajúcimi z týchto krajov a čiastočne tu aj tvoriacimi, ktoré na podnet výziev Spoločnosti, resp. aktívne sa na nich podieľajúc dospeli k významným výsledkom, najmä na poli zhromažďovania výtvorov ľudovej slovesnosti (János Erdélyi). Vtedy začalo aj zaznamenávanie ľudových zvykov. Popri súhrnnej práci Arnolda Ipolyiho Maďarská mytológia (Ipolyi 1854) si pozornosť zaslúži aj zbierka Sándora Ensel Résôa: Ľudové zvyky Uhorska (Résô 1866). Résô sa narodil už v Pešti, ale jeho rodina pochádza z Nitrianskej župy. Zozbieral opisy ľudových zvykov, publikované roztrúsené v rôznych novinách a kultúrnych časopisoch, pochádzajúcich od rôznych autorov, ktorí bohato čerpali z územia vtedajšieho Horného Uhorska (napr. Kvetná nedeľa v Šahách; Drobnejšie zvyky v Kolíňanoch; Rožňavské cechové tanečné veselice; Žatevné ľudové zvyky pri Žitave na Požitavsku atď.). Treba poznamenať, že Résô do svojej zbierky zaradil nielen maďarské opisy, ale aj zvyky národností vtedajšieho Uhorska.* Ináč počas & ^ Pamätná tabuľa Fábiána Szedera v Cebovciach (foto József Liszka, 1995) * Zbierka nedávno znovu vyšla za redakcie a so sprievodným textom Kincső Verebélyi, doplnená odkazmi na Résőove pramene a v Dodatku s textom Sámuela Balogha o sedliackej svadbe v Gemeri (Résô 2000). 37
