Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VI. Historické členenie populárnej kultúry 20. storočia

Neskôr, v roku 1934, dal správca cirkevných majetkov menom Holub, ktorý bol už v minulosti v obchodnom vzťahu so segedfnskym výrobcom červenej papriky Imrém Dobóczkym, doviesť segedľnskych odborníkov na pestovanie a spracovanie papriky. Tľ sa usadili v Aňale blízko Nových Zámkov. Zamestnávali najmä nesvadských robotníkov, ktorí vďaka skúsenostiam s pestovaním tabaku boli zruční aj v pestovaní papriky. Následne došlo v okolí Nových Zámkov k rozvoju pestovania a spracovania papriky, dokonca jeden gazda z Bránová vyšľachtil miestnu, branovskú odrodu ('baromlaki’, 'kosszarvú paprika’ - kozie rohy), vhodnú na pestovanie v tunajšom podnebí (Bálint 1962, 124-127).

József Bircsák z Gbeliec ako vojak československej armády v 20. rokoch 20. storočia (Archív Výskumného centra európskej etnológie v Komárne)

József Bircsák z Gbeliec ako vojak maďarskej armády v 40. rokoch 20. storočia (Archív Výskumného centra európskej etnológie v Komárne)

V otázke československej kolonizácie môžeme konštatovať, že ani rozrušenie homogénneho maďarského etnika sa nepodarilo bez zvyšku, veď tieto ostrovčeky prisťahovalcov, roztrúsené medzi maďarskou väčšinou, boli nútené skôr prispôsobiť sa než diktovať, napomáhať asimilácii. Nevyhnutnosť, mimochodom, veľmi rýchlo viedla k módu vivendi, charakteristického bezproblémovým spolunažívaním pôvodného obyvateľstva a prisťahovalcov (Varga 1992, 62-63). Na viacerých miestach chodili všetci do toho istého kostola, používali ten istý cin-378