Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
II. Dejiny národopisného výskumu maďarských oblastí na Slovensku 1. Úvod Pretože o dejinách maďarského národopisného bádania všeobecne vznikli početné čiastkové štúdie a súhrny (najmä: Kosa 1989a; Kosa 1989b, u oboch bohatý výpočet d'aľšej literatúry), aj raný slovenský národopisný záujem má už svoje súhrnné práce (Urbancová 1970; Urbancová 1987), dokonca sám som mal viackrát príležitosť referovať o vývoji maďarského národopisného záujmu na Slovensku a o výsledkoch výskumov (najmä Liszka 1990a; Liszka 1992a; Liszka 1994c; Liszka 1998a; v slovenčine: Liszka 1990d), táto práca sa o podstatne nové dokumenty neopiera (ak predsa, tak na to zvlášť odkazujem). Podujme sa len na zhrnutie na základe našich doterajších poznatkov o výsledkoch dejín vedy. Práve preto sa zvlášť odvolávam na tých autorov, ktorých doslovne citujem a na články, štúdie uverejnené v slovenčine. Zoznam literatúry v závere tejto práce však obsahuje oveľa viac bibliografických údajov publikácií, zaoberajúcich sa dejinami vedy a výskumu tejto oblasti, než nižšie citujem. 1.1. Národopisný výskum maďarských oblastí na Slovensku od počiatkov do roku 1918 Prvé obdobie madärskej národopisnej činnosti, možno náhodne, sa na viacerých styčných bodoch dotýka duchovného života vtedajšieho Horného Uhorska, a tým aj prebúdzajúceho sa záujmu o slovenský národopis. Podobne ako všade v Európe, rozvinutie národopisného záujmu u nás možno vyvodiť z dvoch príčin. Jednou z nich je štátoznalecký, topograficko-štatistický smer, ktorý v našom priestranstve reprezentovali Matej Beľ, Ján Čaplovič, András Vályi, neskôr Elek Fényes a Pál Hunfalvy. Od nich sa zvyknú evidovať počiatky maďarského (a čias- * * Zo štylistického aspektu a v duchu tradícií slovenských dejín vedy uvádzam mená autorov, ktorí publikovali vo viacerých jazykoch a svoje meno sami písali vo svojej dobe viacerými spôsobmi, v slovenskej podobe. Tým samozrejme nemienim spochybniť skutočnosť, že niektorí autori (napr. Ladislav Bartholomeides, Matej Bel, Ján Čaplovič atď.) svojou prácou reprezentujú súčasne počiatky slovenskej i madärskej národopisnej vedy. To, ku ktorej národnosti sa sami hlásili, je v tomto prípade nepodstatné. Predkladám len dva príklady na rôzne podoby uvádzanie mena: Mathias Bel - Bél Mátyás - Matej Bel, Johann von Csaplovics - Ján Čaplovič - Csaplovics János. V odkazoch na literatúru samozrejme uvádzam len také podoby mien, ktoré figurujú aj v pôvodnej publikácii. 35
