Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
I. Úvod
3. O spôsobe publikovania materiálu Pretože ide o monografické predstavenie ľudovej, respektíve populárnej kultúry jedného pomerne dobre ohraničiteľného etnika, resp. územia, zdá sa byť účelné aspoň v hrubých rysoch podať prehľad o metódach a riešeniach prezentácie a členenia, ktoré v maďarskej, slovenskej a medzinárodnej literatúre zvyknú používať jednotliví' autori pri súhrnoch podobného charakteru. Nie je to jednoduchá úloha, v podstate prekračuje rámec tejto práce, veď (trochu nadsadene) možno povedať, že koľko súhrnných prác, toľko hľadísk sa dostáva do popredia. Sú diela, ktoré v zmysle klasického trojitého členenia, prisudzovaného Malinowskému, zvlášť pojednávajú o materiálnej, duchovnej a spoločenskej kultúre (napr. Bystron 1947), iní stavajú svoje práce na osídlení, bydlisku, budujúc ich akoby na ich kostre (napr. Robek-Vaŕeka 1987; Zumthor 1985), zase iní vychádzajú z organizovania roľníckeho života, údaje viažu k najdôležitejším výročným sviatkom, poľnohospodárskym prácam. Podľa mojich poznatkov je charakteristické najmä pre nemecký národopis, že jednotlivé tematické okruhy prezentované oddelene, bez nejakej väčšej logickej súvislosti, predmet skúmania predstavujú cez čiastkové témy, spracované svojimi špecialistami (Brednich 1995; Spamer 1934). Ešte ani tento, ináč voľný princíp väzieb sa obvykle neuplatňuje jednoznačne, veď napr. nemecký národopis Gustava Jungbauera (kladúc obrovskú váhu na jazykové, etnické javy) sa vo viacerých kapitolách a podkapitolách zaoberá nárečovými, zvykoslovnými, poverovými otázkami a ľudovou poéziou, kým v závere zhustene do jednej kapitoly pojednáva o materiálnej kultúre. Aj to neúplne, veď len po jednej podkapitole pridelil tematickým okruhom domu a osídlenia, ľudovému odevu a ľudovému umeniu (Jungbauer 1936). Christo Vakarelski predstavuje bulharskú etnografiu rozčlenenú na štyri väčšie celky. Začína materiálnou kultúrou, po nej nasleduje prehľad duchovnej kultúry, pod ktorou rozumie rôzne merné jednotky, astronómiu a predstavy o svete, meteorológiu a vedomosti o prírode, mágiu a kult, teológiu, mytológiu a demonológiu, ako aj ľudové liečiteľstvo a hygienu. Pod súhrnným názvom spoločenská kultúra predstavuje spoločenské vrstvy, rodinnú štruktúru atď., okrem toho tu pojednáva aj o detských hrách a zvykoch, viažúcich sa k výročným sviatkom a k životu človeka. Štvrtá časť je ľudové umenie, kde popri ľudovej poézii, hudbe a tanci hovorí o jednotlivých prejavoch ľudového dekoratívneho umenia (Vakarelski 1969). Podrobnejšie sa treba zmieniť o československom národopise Josefa Blaua' v nemeckom jazyku, ktorý v samostatnej kapitole predstavuje každé etnikum, teda i maďarské, žijúce na území vtedajšieho Československa (Blau 1927). V podstate nejde o národopisnú prácu v tradičnom zmysle slova, ale (presahujúc aj samotný názov publikácie) o prehľad dejín osídlenia a kultúry, hospodárske- * * Josef Blau (1872-1960), sudetonemecký etnograf, ktorý skúmal predovšetkým národopisné javy Českého lesa (viď: Praxi 1993). 33
