Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
dou získavania zrna mlátenie. Strojové mlátenie sa v tomto regióne objavilo s istým oneskorením, aj to najprv na panstvách. Konský záprah sa miestami používal až do 40.-50. rokov 20. storočia. Na skladovanie zrna sa používali veľké sudy bez vrchnáka, fabodonok’ (drevené nádrže, nádoby) alebo tesané debny (‘szuszék’). Obilné sýpky, jamy (Vermek’) nájdeme len na južnom úseku rieky, v Maďarsku (Paládi-Kovács 1999, 247-263). Ovocinárstvo a zeleninárstvo Vďaka priaznivým prírodno-geografickým podmienkam zohrávalo v celom regióne, obzvlášť ale v povodí Rimavy, Blhu, Muráňa, Slanej a Štítnického potoka, významnú úlohu pestovanie ovocia. Tu dopestované ovocie vozili gemerskí povozníci, furmani (furmanok’) pred rokom 1918 na Dolnú zem, resp. na sever na Pohronie a na Spiš. Najdôležitejšími odbytiskami pre gemerské ovocie (najmä jablká a orechy) sú dodnes spišské mestá (v prvom rade Spišská Nová Ves). Údolie Valického potoka bolo známe pestovaním sliviek. Dopestované ovocie sa sčasti predalo, sčasti zužitkovalo sušením či na výrobu lekváru alebo pálenky. Na ilustráciu objemu dopestovaného ovocia uvádzam nasledujúci údaj: na nižnovalickom panstve Istvána Beéliho z jednoročnej úrody zužitkovali na prelome 19. a 20. storočia 10 q čerešní, 20 q hrušiek, 30 q jabĺk a 200 q sliviek (B. Kovács 1991, 103). Niekoľko dedín okolo Lučenca (Kalonda, Rapovce, Trebeľovce atď.) sa v 70. a 80. rokoch 20. storočia špecializovalo na pestovanie zeleniny. Pestovali sa tu najmä paradajky, kapusta, uhorky a cibuľa a úroda sa zhodnocovala v prvom rade v severných župách - Liptov, Turiec (Paládi-Kovács 1982a). V povodí Turne bolo najdôležitejšie vinohradníctvo v Hrušove (svedčí o tom prezývka obyvateľov obce, používaná na okolí - ‘pančeri’). Do fyloxérovej epidémie (1893-95) vinohradníci tejto obce pestovali furmint, lipovinu a rizling. Prebytky predávali v prvom rade turnianskym a rožňavským krčmárom (Paládi- Kovács 1999, 269-272). Remeselná výroba V kultúre tohto regiónu zohráva význačnú úlohu baníctvo, rôzne remeslá, domáce remeselné práce a maloremeselné aktivity, opierajúce sa o bohaté prírodné zdroje oblasti. Nemeckí usadlíci udomácnili predovšetkým v Rožňave a jej okolí baníctvo (a v neposlednom rade meštiansky životný štýl!). Pôvodne boli aj Rožňava a Dobšiná nemeckými mestami, až v 18. storočí sa zmenil jazyk, používaný obyvateľstvom, v Rožňave na maďarský a v Dobšinej na slovenský. Hlavným zamestnaním ľudu tohto regiónu bolo pôvodne baníctvo, pálenie dreveného uhlia a povozníctvo, ale v 20. storočí už zohrávalo stále dôležitejšiu úlohu poľnohospodárstvo (Paládi-Kovács 1988). Banícky slang, resp. niekoľko baníckych nástrojov (napr. Vaskosár’, železný kôš a z neho pravdepodobne vyvinutý oválny ‘kávás kosár', fiikas’, kôš s obručovou konštrukciou) našli uplatnenie a rozšírili sa v širokom meradle. 310
