Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
obľubu tehlové stavby, pričom sa tehly najprv kombinovali s blatom, zmiešaným s nepálenými váľkami (Vályog’). Od začiatku 19. storočia sa postupne upúšťalo od používania slemenovej strešnej konštrukcie, a tá do konca storočia v podstate celkom vymizla. Na pokrývanie striech uprednostňovali otepy slamy a skôr na severnom okraji oblasti bol v móde šindeľ, v 20. storočí však už pod vplyvom protipožiarnych predpisov vládla škridlová strecha. Vystriedala ju krokvová strešná konštrukcia. Béla Balogh, chrámecký farár, napísal v roku 1860 o stave dediny v období medzi rokmi 1822 a 1848 nasledovné: „Staré drevené domy s drobnejšími oblokmi, členité, kryté vysokými slamenými strechami, bez komínov, pomaly miznú a na ich mieste vyrastajú domy z tehál či nepálenej hliny, kryté škridlami, opatrené svetlými oknami” (Balogh 1997, 83). Pre staviteľstvo v povodí rieky Ipeľ sú charakteristické verandy z dreva, hliny a tehál. Bohaté zdobenie štítových múrov a priečelí juhogemerských obytných domov je odrazom vplyvu rôznych smerov staviteľských štýlov (renesancia, barok, klasicizmus atď.) v ľudovej kultúre a zjavne súvisí s bohatou tradíciou stavby kúrií v tejto oblasti (Dám-D. Rácz 1986). Stena hospodárskej budovy s drážkovou konštrukciou v Gemerských Michalovciach (foto József Liszka, 2002) Abovskú a Turniansku oblasť, ležiace na východ od Sorošky, možno podľa usporiadania usadlostí rozdeliť na dve územia. Pre severné, hornaté, sú typické pomerne úzke dediny v údoliach, s podlhovastými pozemkami s hrebeňovitou zástavbou (vzadu pozemky priečne uzatvára stodola a vzájomne sú oddelené plotom z krovia, ‘patics’). Pre južné usadlosti dolnozemského charakteru je typická hromadná zástavba, resp. vretenovité usporiadanie (na posledné sú dobrým príkladom Turnianska Nová Ves a Perín). Kedže táto oblasť bola do polovice 20. storočia obzvlášť vlhkým, močaristým územím, umiestnenie domov do 298
