Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
nevýhodnejšie zemepisné podmienky než obce v úrodných údoliach riek Rimavy a Slanej. Rozdielne tempo hospodárskeho rozvoja sa odráža vo vonkajšej forme domov, aj v ich vnútornom zariadení, najmä v tom, že v údolí Rimavy a Slanej boli tradičné formy prekonané oveľa skôr než v iných oblastiach. Rôznorodosť stavebnej a bytovej kultúry ďalej spestrujú aj vlastnosti, ktoré vyvierajú zo spoločenského stavu, resp. z náboženskej príslušnosti. Tak sa v mnohých ohľadoch od seba líšia zemianske a sedliacke dediny, resp. oblasti s katolíckym a evanjelickým vierovyznaním. V dedinách obývaných vidieckou šľachtou, zemanmi, boli v porovnaní s dedinami poddaných sedliakov nielen výhodnejšie hospodárske podmienky, ale bola v nich zároveň badateľná aj snaha o vyjadrenie šľachtického pôvodu, zemianskeho povedomia, zemianskeho životného štýlu vo vonkajšom a vnútornom vzhľade obytných domov. Všetko to nachádza výraz v používaní prvkov kuriálneho staviteľstva a používaní formálnych prvkov zemianskych stavebných štýlov. Práve tu sa aj po prvýkrát objavil meštiansky vkus v zariadení a usporiadaní príbytkov a zemania tiež ako prví začali používať moderné stavebné materiály a technické postupy. Náboženská príslušnosť dostala výraz najmä v zariadení a výzdobe domu, v systéme sakrálnych funkcií. Ale na vývoj stavebnej a bytovej kultúry mali vplyv aj formy rodinného usporiadania a ich historický vývoj (...) Spomienku na viacgeneračnú rodinu v mnohých dedinách dodnes zachovávajú dlhé domy, pozostávajúce z dvoch až piatich bytov.” Drevené stĺpy brán z Poiplia (Bárkány 1958/7, 8) Čo do usporiadania dominujú dediny v údoliach s dlhými pruhmi pozemkov, kým v južnej časti regiónu sa príležitostne vyskytujú aj obce s hromadnou zástavbou. V prvom rade pre Hont sú typické obce s roztrúsenou zástavbou, vybudované na klčoviskách, hoci Istvánovi B. Kovácsovi sa podarilo aj v údolí Valice poukázať na svojský typ obcí s roztrúsenou zástavbou, na ‘szeres’ usadlosti (tu ‘szer’ znamená správnu jednotku, skladajúcu sa z menších skupín izolovaných domov, (Dám-D. Rácz 1986, 133-134) 294
