Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

(‘szérű’), na juhu jednoznačne používali otvorené humno. Judit Morvay sa v severných dedinách podarilo v druhej polovici 50. rokov 20. storočia všimnúť si obrovské stodoly s dvojitou bránou, tzv. ‘leppentős pajta’, kým na juhu sa také takmer nevyskytovali. Tu na uskladňovanie obilia v stodolách stavali obilnice, doslovne domy na zrno (‘szemházak’) alebo hľbili zbožné (obilné) jamy. Posledné sa tvarovo zhodujú s hruškovitým typom, rozšíreným na Podunajskej nížine. Zbožné jamy vo všeobecnosti hĺbili kopáči studní (‘kutászok’) prichádzajúci z Trenčína. V Žiranoch sa slameným pletivom vystlané obilné jamy nachádzali na vyvýšenine okolo kostola (Morvay 1957, 123). V Ladiciach zbožné jamy kopali za stodolou. Ich vnútro bolo vystlané slamou, upevnenou vŕbovými obručami. Niekedy vykopali jamu na obilie aj v kuchyni obytného domu (Füzes 1984, 103). V Dolných Obdokovciach hĺbili obilné jamy pred domami a vystielali ich otepmi slamy (Fehér 1997a, 134). V Jelenei naopak obilné jamy nepoznali. Podľa výkladu Istvána Herczega (1910) tu uskladňovali obilie v obrovských košoch upletených z prútia, zvnútra vytretých blatom a vybielených vápnom (‘hambár’), umiestnených v komore (‘kamora’). Do osobitného koša dávali pšenicu, jačmeň a raž. Podľa iných sa tieto nádoby nazývali zbožné koše (‘jószágos kas’) a ‘hambár’ bol názov neskoršieho vynálezu, ktorý vznikol tak, že časť komory ohradili doskami stavidlovou technikou, rozdelili na tri priečinky a takto vzniknutý rad priečinkov slúžil na skladovanie obilia.

Obilná jama v Žiranoch (rekonštrukcia József Liszka)

Pestovanie ovocia, zeleniny a hrozna

Prírodné podmienky v podstate vo všetkých podzoborských dedinách priali pestovaniu ovocia. Pestovali sa predovšetkým slivky, jablká, hrušky a orechy. Bádičania s ovocím aj obchodovali. Podobne dôležitú úlohu hralo ovocie aj v živote Kolíňancov. Okolo polovice 20. storočia bolo v tejto dedine asi 3-4 tisíc slivkových stromov. Ročne dopestovaných 50 tisíc kilogramov sušili, varili z nich lekvár alebo ich predali. Poznali niekoľko odrôd každej v oblasti pestovanej ovocnej dreviny, o čom svedčí rozmanitosť názvov odrôd. Z h/ušiek napríklad poznali ‘hermánkörte’, ‘hírömpír’, ‘búzávalírö’, télikörte’, ‘cickörte’, Vereske’, tejeske’, ‘úrikörte’ a Vadkörte’ (Sándor 1996, 27). V sadoch v chotári Dolných Obdokoviec sa pestovali najmä jablká, hrušky, slivky, marhule, orechy, mišpule a jarabina. Zo sliviek varili výborný lekvár. Predtým boli známi pestovaním kapusty (Fehér 1997a).

274