Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

chodom spočiatku z blata, potom z nepálených tehál, neskôr z tehál a šamoto­­vých tehál. Jej najnovšie obdoby mohli byť obložené aj porcelánovými kachlička­mi. Mala tvar podobný rakve a v zásade ju používali na pečenie chleba. Pitvor rozdeľovali pozdĺžnou kladou na dve časti a nad otvor pece stavali otvorený komín. Táto časť pitvora bola otvorenou kuchyňou. Pred otvor pece vo výške 50-60 cm stavali hlinenú lavičku (tyúszeľ). Tu umiestňovali nádoby buď na hli­nené stojany (Taziktartok’) alebo na trajfúz’ (železnú trojnožku) a kúrili pod nimi. V strede hlinenej lavičky bola diera, kam sa hrabal nadbytočný popol (Buday 1984. Porovnaj: Morvay 1957, 124-125). Na konci 30. a na začiatku 40. rokov 19. storočia sa už pec presunula von z izby a na pečenie (chleba) a varenie slúžila malá miestnosť, odčlenená z otvo­renej verandy. Popri peci sa tu nachádzal aj murovaný sporák (Talsparhelť). Miesto Kameň, tehla Kamenný, tehlový základ, hlinené steny Blatové, blatovo­otrubné steny Drevené a iné steny Škridľová, plechová, vlnitá strecha Šindľová, dosková strecha Rákosná, slamená strecha 1900 19101900 1910 1900 1910 1900 1910 1900 1910 1900 1910 1900 1910 Dolné Obdokovce 2 1 76 34 9 57 1 ll 20 7 7 69 66 Ladice 7 7 94 151 2 1 20 17 9 39 4 2 110 135 Bádice1 4— 38 39— — — — 2 1 2 39 38 Kolíňany 9 124 110— 3 —— 2 16 19 13 103 93 Mechenice — 75 100 3 —— — 1 16 14 84 63 Pohranice ll 9 123 103 1 4 14 37 26 15 95 64 Tab. 8: Štatistický prehľad stavebných materiálov, najčastejšie používaných v niektorých vybraných podzoborských obciach. Roľnícky dom v Dolných Obdokovciach (foto Ilona L. Juhász, 2000) 271

Next

/
Thumbnails
Contents