Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

čom si ale strážili a pestovali zemianske povedomie. Sčasti odlišné a, treba povedať, skôr výnimočné zmeny charakterizujú vývin zemianskej rodiny Tajnayovcov v Tajnej. Gróf József Révay vo svojom diele s názvom Zemania v Tajnej, údaje k historickej monografii hornozemskej dediny a spoločenskej skupiny, po prvý raz vydanej v roku 1942, predstavuje históriu spomínanej zemianskej rodiny, opierajúc sa o údaje z jej pľsomnostľ. Vyplýva z neho, že členovia tejto malošľachtickej rodiny boli v čase objavenia sa prvých písomných zmienok o nej v 13.-14. storočí ešte slobodnými roľníkmi, čo znamenalo, že za úplne typických sedliackych podmienok si sami obrábali svoju pôdu. Ešte vtom čase, za nie celkom jasných okolností, získali zemianske výsady, čo však po celé stáročia v podstate nič nezmenilo na ich životnom štýle či finančnej situácii.

Situácia sa od základu zmenila po vyhnaníTurkov. Tajnayovci upustili od svojho predchádzajúceho patriarchálneho zemianskeho spôsobu života, „v ktorom predtým zemania a sedliaci žili jedni vedľa druhých svoje jednoduché roľnícke životy v podstate bez badateľného rozdielu". Medzičasom rozrastené pozemky si už nechávali obrábať sedliakmi a sluhami, od ktorých ich už oddeľovali väčšie spoločenské a hospodárske rozdiely. Svedectvá písomných záznamov z toho obdobia, uvádzané Józsefom Révayom, už dávajú tušiť, že sa z nich stali panovační, sedliakov vykorisťujúci, krutí zemepáni. Po vymretí Tajnayovcov po meči v

19. storočí ich veľkostatok zdedila rodina Révayovcov. „Vlastníctvom barónskeho titulu a tradície rodiny Révayovcov sú splnené všetky vonkajšie a vnútorné podmienky na to, aby sa Tajná považovala za stolicu prastarej feudálnej latifundie”, a tak nemuselo uplynúť ani jedno storočie, aby sa energická mladá generácia malostatkárskej rodiny so zemianskymi právami prebojovala vpred aj v celoštátnom meradle (ako hospodársky, tak aj spoločensky) a aby sa zabudlo na fakt, že ešte nedávno žili aj oni roľníckym, sedliackym životom jednoduchých zemanov (Révay 1999, 266-276).

266