Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
Spoločnosť Vďaka výskumom Edity Félovej pomerne presne poznáme skladbu martovskej viacgeneračnej rodiny, ako aj právne zvyklosti Martovčanov. V Martovciach bolo v súlade s maďarským priemerom vnútorné zloženie veľkorodiny založené na podriadenom postavení' ženy. Otec, najstrašľ mužský člen rodiny, bol gazdom a túto čestnú funkciu vykonával do konca života. Po smrti gazdu udržiavala celistvosť rodiny gazdiná, o všetkom sa však poradila so svojimi synmi, ktorí si zase pri jednotlivých dôležitých rozhodnutiach vždy vyžiadali jej konečný súhlas. Veľkorodina mala spoločný majetok a súkromným majetkom bolo len oblečenie a ručné nástroje (Fél 1944a). Rovnaké závery možno vyvodiť z výsledkov marcelovských výskumov Edity Félovej. V polovici 20. rokov 20. storočia v tejto dedine, obývanej z najväčšej časti reformovanými a len v menšej miere katolíkmi, boli vymerané parcely na domy a táto zmena skladby zástavby od základu pretvorila aj rodinný systém. Na nových pozemkoch žili už len jednogeneračné malé rodiny, prípadne v rodičovskom dome ostával žiť maximálne jeden syn. V roku 1943 sa však Edite Félovej ešte podarilo nájsť fungujúcu viacgeneračnú veľkorodinu - hoci jej existencia bola daná skôr existenčnou nevyhnutnosťou než zachovávaním tradícií. V rodine Rancsóovcov-Cziborovcov žili s ovdovelou gazdinou štyria ženatí synovia. Ona viedla domácnosť, riadila všetky ženské práce. Starala sa aj o fyzické a duševné zdravie rodiny: zbierala liečivé rastliny a liečila, a tiež raz za čas nahlas predčitovala z Biblie, učila vnúčatá modliť sa, spievať. Posielala členov rodiny do kostola, starala sa o zachovávanie pamiatky predkov. Hoci navonok bola ona hlavou rodiny a najstarší syn sa s ňou radil pred každým rozhodnutím, funkciu gazdu predsa len zastával syn. Celý deň pracoval okolo domu, vydával rozkazy týkajúce sa úloh, ktoré bolo treba splniť, robil menšie opravy, ale ťažšej fyzickej práce sa nezúčastňoval. Ostatní synovia vykonávali prácu, ktorú im dal najstarší brat. Pri domácich prácach, a najmä pri varení, bola najdôležitejšou pomocníčkou gazdinej najstaršia nevesta. Ostatné nevesty robili pridelené práce v chotári (Fél 1944b). Jednotnosť mnohogeneračných rodín našla odozvu aj v pravidlách pochovávania. Od konca 18. storočia síce existovala snaha centrálnymi nariadeniami regulovať pohrebný poriadok, ale napriek tomu možno v cintorínoch tejto oblasti prakticky dodnes nájsť stopy veľkorodinného (Strekov, Marcelová, Martovce) a malorodinného (Gbelce, Šarkan) pochovávania. Nižšia šľachta žila v tomto regióne v prvom rade v povodí Flrona (Svodov, Šarovce, Mikula, dnes časť Želiezoviec, Jur nad Flronom). Určitý obraz o vnútornej štruktúre a výkonnom poriadku vrábelskej zemianskej stolice si môžeme vytvoriť na základe výskumov Gyulu Etheyho (Ethey 1942). Vrábelskľ zemania boli predialistickými zemanmi ostrihomského arcibiskupstva a ich vnútorné spoločenské usporiadanie bolo podobné usporiadaniu zemianskej stolice vo Vojke nad Dunajom, o ktorej som už pojednal v podkapitole, predstavujúcej Žitný ostrov. Aj pre zemanov tohto regiónu je typické, že ich životná úroveň nebola príliš vysoká, resp. nebola vyššia ako životná úroveň sedliactva, ktoré tu žilo, pri265
