Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Niekdajšiu a do dnes trvajúcu tradíciu prezliekania sa za maškary sa Magde Fehérváryovej podarilo dokázať aj v Radvani nad Dunajom, obývanej poväčšine obyvateľstvom reformovaného vierovyznania. Najstarší informátori si pamätali, že Lucie (‘Lucák’) niekedy (okolo začiatku 20. storočia) chodili ešte po domoch v bielych šatách (v plátnových gatiach alebo sukni), s hlavou zakrytou plátennou plachtou. Neskôr sa však tento spôsob obliekania vytratil a Lucie chodili v naruby obrátených kabátoch, tváre zakryté maskou z tvrdého papiera alebo pančuchou s otvorom pre nos, na hlave natiahnutá čiapka alebo baranica naruby. V rukách niesli palicu s reťazou, drevenú varechu alebo murársku štetku. Podstatou celého prestrojenia bolo, aby dotyčný bol škaredý a aby ho nespoznali (často ani mládencovi rodičia nevedeli, že ich syn je prezlečený za Luciu). Lucie chodili v skupinkách po troch-štyroch od domu k domu a tam bez slova tancovali jedna s druhou a s domácimi, potom „bielili steny", resp. metlou vyobšívali domácich. Tí ich ponúkli vínom, pagáčmi, slaninou. Zvyk maskovania sa za Lucie v Radvani nad Dunajom existoval ešte na konci 90. rokov 20. storočia (Fehérváry 1991).

Stopy tradície fašiangových maškarných sprievodov, spojených so zbieraním darov, sa v maďarských dedinách tohto regiónu podarilo zachytiť len výnimočne. Slovenskí obyvatelia moravského pôvodu v Nitrianskom Hrádku, ležiacom na severovýchod od Nových Zámkov, však do roku 1946 na popolcovú stredu dodržiavali tradíciu Vozenia klátu’ (Procházková 1986). V maďarských dedinách (Bruty, Bíňa, Gbelce, Svodín) zas chodili mládenci, oblečení do sviatočných šiat, s fašiangovými vinšami väčšinou v pôstny utorok alebo popolcovú stredu. Darované vajíčka, slaninu, fašiangové šišky (farsangi fánk’ - fánky) zbierali do veľkých košov. V Bíni je dodnes živá tradícia fašiangového zbierania vajíčok (tojásszedés’) vo folklorizovanej forme. Do roku 1922 ju dodržovali na popolcovú stredu. Vtedy patrila ešte Bíňa pod farnosť susedného Kamenina (samostatná fara existuje v Bíni od roku 1925) a vtedajší kamenínsky dekan nesúhlasil s tým, že sa Bíňania a Kamenínčania v čase pôstu zabávajú. Preto Bíňania od roku 1923 dodržovali zvyk vyberania vajíčok v pôstny utorok a po druhej svetovej vojne ho presunuli na predchádzajúcu sobotu. Sviatočne vyobliekaní mlá-Vežatý svadobný koláč s hlavou kohúta z Martoviec (foto József Liszka, 1995)

261