Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

niesli pastierovi víno, chlieb, koláče, bielizeň. Čriedu zaháňali domov spravidla 15. novembra (Morvay: A-1045).

Drevený chliev pre ošípané v Bíni (Balassa-Ortutay 1982, 186)

Počas mojich terénnych prác v 80. rokoch v Gbelciach sa mi nepodarilo zaznamenať ani len zmienku o chove polodivého dobytka. Maštaľný chov, prekvitajúci do 40. rokov 20. storočia, sa dopĺňal každodenným pasením. Vtedy ešte existovali v dedine pastieri zvlášť pre kravy, prasatá a ovce.

Vývoj chovu dobytka čiastočne súvisí s využívaním pôdy vo všeobecnosti, so zmenami poľnohospodárskeho systému. Gyula Morvay referuje o tom, že v prípade Tvrdošoviec takmer naraz so zánikom úhorovania zanikol aj chov oviec. Pôvodne totiž ovce pásli takmer výhradne na úhorom ležiacich pozemkoch. Nemôže ísť samozrejme o všeobecne platný jav, veď štatistické údaje svedčia o tom, že napríklad v roku 1699 v Gbelciach nemali ani jednu ovcu, kým v roku 1895 ich počet presiahol tristo (Liszka 1992b, 37). Dokonca, tak ako to potvrdili výskumy Lászlóa Timaffyho v roku 1974 na spodnom toku Hrona, po druhej svetovej vojne bola v tomto regióne ovca jediným zvieraťom, ktoré sa v relatívne veľkom počte chovalo aj doma. Kým v jednotlivých dedinách chovali len 5-6 kráv, vo vlastníctve sedliakov našiel 250 až 300 oviec.

245