Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

ešte na začiatku 20. storočia všeobecne rozšírený „bitý múr”, ktorého základy vznikali tak, že sa vykopali obrysy budúceho domu až po ‘eleven főd’ („divá” zem) a takto získaná zemina sa napchala späť na to isté miesto. S kamennými základmi sa pri tomto type múru nestretávame. Nad tento základ sa potom medzi šalovacie dosky napchala žltá zem, zmiešaná s vodou. Otvory pre okná a dvere sa nevynechávali, tie sa vyrezávali až po vyschnutí múrov rýľom. V Gbelciach hlinené múry (‘sárfaľ, resp. 'rakott faľ - kladený múr) tiež nemali zvláštne základy (nanajvýš v nižšie položených miestach základy hĺbky 20-30 centimetrov), na mnohých miestach bolo však možné pozorovať, že na rohoch, resp. miestach dôležitých pre statiku budovy, bol blatový múr spevnený kusmi pieskovca. Blatová hmota používaná na stavbu múrov sa pripravovala už predchádzajúci večer. Poorali dvakrát takú plochu, než akú mal mať pôdorys budúceho domu, nanosili na ňu vodu a motykou ju „porezali” (‘megvágták’). Keď už bolo blato dosť mäkké, posypali ho slamou a povodili po ňom dookola dva kone, ktoré ho „pomiesili” (‘elgyúratták’). Tento proces sa opakoval trikrát, dovtedy, kým hmota nebola taká ako „dobre vykysnuté chlebové cesto”. Nasledujúce ráno o tretej 10-12 ľudí začalo so stavbou (traja blato kládli, traja podávali, traja ho vozili a jeden ho motykou krájal, aby sa dalo ukladať na fúrik). Pomocníkmi bývali muži z príbuzenstva, resp. odborníci (tých platili, kým príbuzným sa od-I

Pec v tradičnej roľníckej izbe v Nových Zámkoch (Thain-Tichy 1991, 36)

plácali prácou). Práca trvala do poludnia. Dovtedy vybudovali asi 1 meter vysoký múr hrúbky 45-60 cm (túto výšku nazývali Veleszta’). Potom múr, v závislosti

239