Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Smerom na severje krajina ešte viac zvlnená, porastená lesmi, ale stále ešte vhodná ako na pestovanie obilia, tak aj na vinohradníctvo.

Ľudová kultúra

Oblasť medzi Váhom a Hronom má z hľadiska kultúry blízko jednak k Žitnému ostrovu a Matúšovej zemi (Nové Zámky a okolie), jednak má veľa črt charakteristických pre kultúru Palócov. Zvlášť menšia skupina usadlostí, rozprestierajúca s v dolnom povodí Hronu, zahŕňajúca Bíňu, Sikeničku, Kamenina, Pavlovú, Kamenný Most a Bruty, nazývaná ‘kurtaszoknyás hatfalu’ (šestica dedín, kde sa nosia krátke sukne), vyniká voči svojmu okoliu ako svojským krojom, tak aj silným sebauvedomením miestneho obyvateľstva. Ľudová kultúra tohto mikroregiónu bola opísaná pomerne skoro a od obdobia medzi dvoma svetovými vojnami tu možno zaregistrovať silné folklórne hnutie (‘Gyöngyösbokréta’). Tieto javy samozrejme až dodnes umelo posilňujú „krátkosukniarske” povedomie obyvateľov týchto dedín.

Materiálna kultúra

Osídlenie a staviteľstvo

Pokiaľ ide o štruktúru obcí, pre tento región sú typické v prvom rade dedina s hromadnou zástavbou s chotármi veľkej rozlohy (Svätý Peter, Dvory nad Žitavou, Tvrdošovce, Milanovce, Mužla). Možno pozorovať aj stopy dvojitého usporiadania pozemkov (Nové Zámky, Komoča, Gbelce, Zemné), ich podrobný národopisný výskum sa však ešte neuskutočnil. V komárňanskom obvode možno zaregistrovať aj proces zakladania osád, tani. Časť chotára žitnoostrovskej Kameničnej totiž siahala na ľavý breh Váhu, kde okolo začiatku 20. storočia vznikli stále osady. Táto skupina sídelných jednotiek medzi Kávou a Martovcami

235

Dedina s uličnou a hromadnou zástavbou. Gbelce (kresba József Liszka, 1984)