Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

4. Považie a Pohronie

Ohraničenie, názov a vnútorné členenie regiónu

Matúšova zem nemá ani zďaleka jednotnú ľudovú kultúru a ani rieka Váh nepredstavuje jej východnú kultúrnu hranicu. Podľa najnovších výsledkov národopisných výskumov by sme mohli povedať, že Podunajskú nížinu z hľadiska kultúry rozdeľuje na dve časti hranica, tiahnúca sa zo severu na juh niekde medzi Nitrou a Žitavou. Na východ od Váhu až po Hron, na sever od Dunaja až po slovenskú jazykovú hranicu máme teda do činenia s oblasťou, ktorej ani geografi ani miestny ľud nepriradili zvláštny názov a ktorej kultúra má prechodný charakter ako v západno-východnom, tak aj v severno-južnom smere.

Prírodné prostredie

Južná časť spomínaného regiónu bola čo do prírodných podmienok ešte aj na začiatku 20. storočia mokraďovitým územím, typickým pre podunajské povodňové oblasti. Z novinovej správy vieme, že na jar roku 1938 na poliach pohronských usadlostí „vznikli ozajstné jazerá” {Érsekújvár és Vidéke 1938.3.20., 14). Tieto terénne podmienky priali močiarnemu hospodáreniu zameranému na seno a rybolovu.

Charakteristickým príkladom zaplavovaného, močaristého terénu sú Martovce. Tu sa domy stavali spravidla na vyvýšeninách, čo zásadne ovplyvnilo

233