Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

gových obchôdzkových zvykoch v maskách pred druhou svetovou vojnou (Danterová 1997, 34). Na niektorých miestach (napríklad v Matuškove) boli tieto zvyky živé ešte aj v 80. rokoch 20. storočia, respektíve ich oživili. Podľa mojich vedomostí sú Vlčany jedinou takou obcou regiónu, kde túto zvyklosť s kratšími či dlhšími prestávkami udržujú až dodnes a máme ju pomerne detailne opísanú. Prvé hodnoverné dokumentovanie vlčianskeho chodenia s klátom, zachytávajúce stav z roku 1970, vzniklo vďaka Károlyovi Móroczovi (Mórocz 1972; Mórocz 1978), a neskôr uskutočnila terénny výskum a zdokumentovala priebeh fašiangov v rokoch 1990 a 1991 Izabella Danterová (Danterová 1993). Vlčianske chodenie s klátom zhrniem na základe týchto uverejnených informácií, respektíve podľa vlastných pozorovaní na Popolcovú stredu 2001. Zvyklosť je spojená so samotným koncom fašiangového obdobia (“farsagfarka’), teda s Popolcovou stredou. Károly Mórocz rozdelil túto zvyklosť na štyri fázy, ktoré prevzala aj Izabella Danterová:

a) prípravy

b) obliekanie sa

c) samotné chodenie s klátom

d) ‘pocita’

Postava z fašiangovej obchôdzky vo Vlčanoch z roku 1990 (Fotoarchľv Dudvážskeho múzea v Galante)

Vozenie klátu vo Vlčanoch (foto József Liszka, 2001)

Niekoľko dní, týždňov pred fašiangami sa mládež obce pripravovala na chodenie s klátom: vyhľadali staré veci potrebné na prípravu masiek, ako napríklad šaty, dve dvojmetrové palice hrubé ako rúčka rýľa, na koniec ktorých pripevnili reťaz.

229