Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

V rámci územia vo vedomí' miestneho obyvateľstva už nemožno badať menšie jednotky. Dnes sa už nepoužíva ani pomenovanie Vízköz' (Medziriečie). Prvýkrát sa objavuje v jednej Canonica Visitacio z roku 1634 (Püspöki 1989, 181), a podľa svedectva údajov z 19. storočia pod ním rozumeli územie ohraničené Čiernou vodou, Dudváhom, resp. Malým Dunajom (Magda 1819, 180). Podľa iného ponímania „územie medzi Malým Dunajom, Dudváhom a Váhom ľudové poňatie nazýva aj ako Vízköz. Nárečie týchto obcí severozápadnej3 časti Matúšovej zeme už nesie znaky palóckeho dialektu, preto je zvykom považovať toto územie za najzápadnejší cíp rozsiahlejšieho územia Palócov” (Danter-Gudmon-Csík 1995, 55. Porovnaj Danajka 1993, 13).

Prírodné prostredie

Matúšova zem je územím rovinatého charakteru, s tým, že jej severná a severozápadná časť je kopcovitá. Jej južné oblasti sú podobné tomu, čo sme už opísali v súvislosti so Žitným ostrovom: sú pre ne charakteristické zákruty korýt a močaristé mŕtve ramená Malého Dunaja, Váhu, Čiernej Vody a Dudváhu. Táto oblasť žičila koristníckemu hospodáreniu a extenzívnemu chovu zvierat. Pieskovitá zem dolného Považia pre tamojšie obyvateľstvo zabezpečovala vhodný terén na pestovanie zeleniny, avšak na pestovanie obilia slúžila len do tej miery, aby zabezpečovala nevyhnutné vlastné potreby. Severnejšie sa rozprestierajú kopce vhodné na pestovanie obilia a viniča.

3 Zrejme ide o omyl a autori mysleli na juhovýchodnú časť.

211