Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Vojke nad Dunajom nemali zvlášť dvorného sudcu, ktorý mal približne rovnaké postavenie ako hlavný župan. Dvorného podsudcu však mala každá zemianska stolica samostatne. K zemianskej stolici vo Vojke patrila nasledovná skupina dedín: obyvatelia zemianskeho stavu obcí Dobrohošť, Kyselica, Báč, Pinkove Kračany, Moravské Kračany a Dolný Bar. K zemianskej stolici v Arcibiskupskom Léli patrili: Örs, Czudor-lllés, Ontopa, Lél, Rocovo, Malý Tôň a Brestovec. Títo zemania síce nemali také rozsiahle privilégiá ako zemianstvo v celej krajine, ale ako odmenu za vojenské služby určité výsady predsa len mali (napr. oslobodenie od dane). Na čele zemianskej stolice stál palatin a vnútorný spoločenský život v podriadených dedinách riadili poručíci. V prípade potreby sa organizovali aj do bandérií, aby so zbraňou v ruke slúžili svojmu pánovi, ostrihomskému arcibiskupovi. Zemianska stolica vo Vojke nad Dunajom zanechala svoju praktickú činnosť okolo polovice 19. storočia. Početné inventáre pozostalostí tejto spoločenskej vrstvy zo 17.-19. storočia publikovala Aranka Kocsis. Na základe týchto inventárov si možno vytvoriť plastický obraz o zďaleka nie panskom každodennom živote tejto svojráznej zemianskej vrstvy (Kocsis 1997).

Komárňanskí furmanskí gazdovia udržiavali aj svoje bandérium, mali parádny slávnostný odev a takto išli do sprievodu pri príležitosti veľkých sviatkov. Usporadúvali veľké svadby, rodinné, príbuzenské zväzky evidovali aj vo veľmi vzdialených vetvách. V prvých desaťročiach 20. storočia žilo v Komárne ešte viac ako sto rodín furmanských gazdov, ale po druhej svetovej vojne sa toto uzavreté spoločenstvo úplne rozpadlo, roztrúsilo (Kecskés 1978, 220-227).

Bandérium komárňanských furmanských gazdov (Fotoarchľv Múzea maďarskej kultúry a Podunajska ľ Komárne)

206