Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

cigánskou muzikou; pred ich červenou zástavou idú dvaja urastení tesárski tovariši v kožených zásterách, na pleciach nesúc tesársku sekeru, obalenú hodvábnou stuhou, ktorá má na obušku pripevnený pomaranč. Pred ostatnými zástavami nesú ctihodní majstri kytičkami ozdobené obrovské voskové sviece. Zástava mlynárov je sivomodrá, záhradníkov zelená, murárov biela, čižmárov červená. Kedysi to boli aj farby cechov. Vo sviatok popoludní dvaja tesárski tovariši, nesúc na pleciach ozdobené sekery, za sprievodu hudby rad-radom pochodia v meste domy majstrov. S nimi držia aj práve vyučení tovariši."

(Takáts 1899, 238-240)

Doteraz som hovoril o sviatočných príležitostiach. Na záver sa treba ešte zmieniť o oveľa mnohotvárnejšej a zložitejšej sústave javov individuálnej pobožnosti, hoci to je práve oblasť, ktorú najmenej poznáme. I keď v narušenej, zlomkovitej podobe, ale v druhej polovici 20. storočia boli zaznamenané aj archaické ľudové modlitby.

Zvyky a obyčaje

Zo Žitného ostrova, žiaľ, nemáme ani kvalitný ani väčší počet opisov zvykov, viažúcich sa k ľudskému životu. Podľa našich údajov tieto zvyky nevykazujú zvláštnejšie miestne osobitosti (Liszka 1986b). V prostredí gazdovských mládencov sa zachoval zvyk obradného uvedenia medzi mládencov, charakteristický pre západom ovplyvnené pomeštené spoločenstvá a pripomínajúci pamiatky cechového života. Priebeh tohto zvyku v Šamoríne opísal Antal Khín v tridsiatych rokoch (Khínl932). Vysvitá z neho, že kedysi bohatý šamorínsky cechový život sa v troskách zachoval až do prvých desaťročí 20. storočia. Mládenecký spolok gazdovských mládencov ('polgári-ifjúság', 'legény-kompánia') vo svojich vonkajších prejavoch (mládenecký sudca, poručíci, vínny sudca, zákonník, spolková truhlica, vonkajšie znaky odevu) zachovával cechové tradície. Obrad sa začal vo fašiangový pondelok o 9. hodine predpoludním a chlapci, ktorých na ňom pasovali za mládencov, sa mohli od tej doby zúčastňovať na zábavách a chodiť do dievčenských domov.

Čo sa týka zvykov, viažúcich sa ku kalendárnym sviatkom a významným dňom, v tom je Žitný ostrov pomerne bohatý. Možno pod vplyvom vianočných hier (hra o Herodesovi, hra o Raji atď.) Nemcov na Hornom Žitnom ostrove (viď: Kosa 1990) po celom Žitnom ostrove mali dôležitú úlohu rôzne dramatické prejavy (Mikulášska hra, chodenie na Luciu, s betlehemom, chodenie Troch kráľov atď.). Spomedzi významných dní zimného zvykoslovia sa vyníma deň svätého Mikuláša, ktorý vo viacerých obciach Žitného ostrova charakterizuje aj hra o Mikulášovi, zachovaná do polovice 20. storočia. Obdarovanie detí rodičmi je však o niečo novšieho pôvodu a pretrváva dodnes.

„Mikulášsku hru hrajú traja asi pätnásťroční chlapci. Jeden je preoblečený za Mikuláša, na hlave má zo sáčku zhotovený kuželovitý biskupský kľóbúk, na ňom z farebných papierov nalepený kríz, prevrátený kabát a bradu z konopí. Líca má zamazané sadzou a na chrbte debničku s jablkami, orechami, cukrom. Ďalšie dve

199