Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
a prerobili ich na kolové vodné mlyny. Mlynársky dom sa dostal čiastočne na breh, čiastočne stál na hrubých koloch nad vodu (Magula 1980, 10). V súčasnosti možno na Žitnom ostrove vidieť kolové vodné mlyny v Dunajskom Klátove a Jahodnej, ktoré sú zariadené na múzejné účely. Mlynársky priemysel priniesol do tohto regiónu aj mnoho novôt. Z výskumov Sándora Takátsa vieme, že napríklad v roku 1662 priviedli do Komárna nemeckých remeselníkov, aby upravili ručné mlyny. V roku 1682 zase z Nizozemska priniesli do Komárna ručné mlyny, ktoré v roku 1683 upravili podľa luxemburského vzoru. V roku 1688 priniesli do Komárna zo Štajerská 500 kusov železných ručných mlynov (Takáts 1907, 241). Remeselná výroba Pretože zo slovenských hôr po stáročia splavovali po Váhu drevo slovenskí pltníci, v Komárne sa vytvoril pomerne rozvinutý obchod s drevom a drevársky priemysel. V tejto kategórii treba spomenúť predovšetkým komárňanských stolárov a lodných tesárov. Najznámejším produktom komárňanských stolárov bola tulipánová truhlica, komárňanská truhlica (tulipántos láda', ‘komáromi láda'), ktorú vyvážali aj do vzdialených krajov (v inventári jedného obchodu v Belehrade bola už v roku 1728 uvedená komárňanská truhlica). Truhlice sa vyrábali z dreva ihličnaných stromov v dvoch rozmeroch: väčšia slúžila na ukladanie šatstva (truhlica na výbavu), menšia na úschovu cenností, listín, listov. Spôsob výzdoby bol v podstate rovnaký: rydlom v tvare V vyryli vzor, ktorý potom vymaľovali. Maľovanie truhlíc nazývali aj „pestrenie" (tarkázás'). Pracovali glejovou farbou, ktorú vymiešali z práškovej farby, vody a čerstvo uvareného gleja z kostí. Na 189 Komárňanská truhlica (Thain-Tichy 1991, 41)
