Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
Čo sa týka pestovania ovocia a zeleniny, začnime náš prehľad opisom Horného Žitného ostrova od Tivadara Ortvayho z konca 19. storočia: „Žitný ostrov má málo ovocia, pretože obyvatelia nemajú radi ovocné stromy; hoci sa tam vynikajúco urodľ všelijaké ovocie, čo dostatočne dokazujú niektoré panské záhrady. V Oľdzi, ale aj inde sa figy svojou dobrotou a sladkosťou vyrovnajú najchutnejším a najdužinatejšľm figám južných krajov. Aj jablká, marhule, hrušky, čerešne a slivky sú vynikajúce. Žltými a červenými melónmi je Žitný ostrov dokonca známy” (Ortvay 1989, 183). Ďalej píše aj o tom, že medzi inými aj na tomášikovských statkoch Esterházyovcov „pestujú prekrásne odrody ovocia”, ako aj o tom, že „v Trhovej Hradskej, Ohradách, Mýtnej, Dunajskom Klátove, Jahodnej, Malých a Velkých Dvorníkoch pestujú šľachtené druhy jabĺk a hrušiek na vývoz” (Ortvay 1899, 187). Ovocné sady dedín, ležiacich pozdĺž Dunaja, boli obvykle v záplavovej oblasti rieky, respektíve na ostrovoch (Klízska Nemá). Podobná bola situácia aj v Kolárove, kde na rozsiahlych záplavových územiach, nevhodných na orné hospodárenie, boli veľké ovocné sady ešte v prvých desaťročiach 20. storočia. Odvodnením týchto plôch, ako i poklesom dopytu po nenáročných roľníckych krajových odrodách začalo ovocinárstvo v Kolárove upadať. Len na ilustráciu uvádzam, koľko druhov jabĺk, respektíve koľko názvov odrôd jabĺk vedeli informárori v Kolárove uviesť ešte pri etnografickom výskume na konci 80. rokov, čo dokazuje niekdajšiu popularitu tohto ovocia: 'bársony óma’, ‘batuľ, ‘borízű óma’, 'bőr óma’, 'citrom óma’, ‘csecs óma’, funtos óma’, ‘gyócs óma’, ‘gyöngykormos óma’, ‘himperóma’, ‘ízes óma’, ‘londonpeji óma’, ‘masánszki óma’, ‘muskotál óma’, ‘papsipka óma’, ‘pogácsa óma’, ‘ranét óma’, ‘rozmaring óma’, törökbaking óma’, ‘üveg óma’, Vadróc óma’ (Gaálová 1992, 111-112). Tradícia zeleninárstva bola menej významná, než doteraz spomenuté pestovateľské odvetvia. Pestovanie skorej zeleniny pod fóliovníkmi, ako i rozmach pestrovania melónov na trhový predaj je príznačné skôr len pre posledné 2-3 desaťročia. Mlynárstvo Tu treba spomenúť aj priemysel, súvisiaci s poľnohospodárstvom, pestovaním plodín a chovom dobytka. K ornému hospodáreniu sa úzko viaže mlynársky priemysel, ktorý bol na základe miestnych názvov a historickej literatúry oveľa významnejší, ako by sme to vedeli zachytiť etnografickými metódami. József Baranyay poukazuje na to, že chotárne názvy ako Malomhely (v chotári Vrakúňa), Malomfölde (v chotári Gabčíkova), Malomárok (v chotári Zemianskej Olče) svedčia o tom, že na týchto, dnes už prevažne suchých miestach, stáli kedysi vodné mlyny (Baranyay 1911, 39-40). Dá sa to vysvetliť jednak tým, že kedysi bol Žitný ostrov oveľa bohatší na vodu, na druhej strane i tým, že boli aj také typy vodných mlynov, ktoré pracovali len v určitom, na zrážky bohatom období roka. Dokonca existovali i také mlyny, ktoré boli v činnosti len počas prietrže mračien, lejakov, a tie nazývali ‘pokolidő malmok’ - t. j. mlyny pekelného počasia (Takáts 1907, 237). Po celom Žitnom ostrove boli rozšírené dva typy mlynov. Jeden je lodný mlyn, druhý kolový vodný mlyn. Ovocinárstvo a zeleninárstvo 187
