Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

sov o výklad (latinského, maďarského, nemeckého a slovenského) názvu tohto teritória (Püspöki Nagy 1989). Nás teraz v prvom rade zaujímajú nie vedcami (geografmi) vytvorené latinské názvy ostrova, ale maďarské, nemecké a slovenské pomenovania, ktoré žijú v ľudovej reči. Dnes sa zdá byť pravdepodobný ten výklad maďarského názvu Csallóköz, podľa ktorého dostal ostrov svoj názov podľa niekdajšej rieky Csalló/Csarló , ktorá označovala dnešný Malý Dunaj, respektíve sledovala jej dnešný tok. Nemecký výraz Große Schüttinsel znamená v podstate „veľký nánosový ostrov”, ktorý v skutočnosti kryje geologický vývoj ostrova (Kiss 1988, I: 303). Dnešný slovenský oficiálny názov tohto územia (Žitný ostrov) je úplne nového pôvodu (1919) a nepoukazuje na tunajšie pestovanie obilia (viď: žito: Kačala-Pisárčiková 1987, 585), ale je v podstate prekladom nemeckého názvu (Kiss 1988, I: 303; Püspöki Nagy 1989, 193-202). Ako však dokazuje slovník Antona Bernoláka, dávnejšie sa aj v slovenskom jazyku používal výraz Čalokez (Bernolák 1825, 164-165).

Žitný ostrov možno členiť na ďalšie subregióny na geograficko-správnom základe, a to na Dolný Žitný ostrov (‘Alsó-Csallóköz’ alebo ‘Altáj’, žitnoostrovská časť bývalej Komárňanskej župy), respektíve Horný Žitný ostrov (‘Felső Csallóköz’ alebo ‘Főtáj’, žitnoostrovská časť bývalej Bratislavskej župy). Jeho časť tvorí aj Medzičiližie (‘Csilizköz’), ktoré kedysi označovalo územie bývalej Rábskej župy presahujúce na sever od Dunaja a nachádza sa v ňom sedem obcí (Baloň, Ňárad, Pastúchy, Čiližská Radvaň, Kľúčovec, Medveďov, Sap). Prakticky zabudnutý žitnoostrovský regionálny názov je Vágköz’ (Medzivážie). V listinách z 13. storočia (1239, 1243, 1267, 1270, 1274) sa však uvádza ako živý regionálny názov: „Uvedené listiny - ktorých rad by sme mohli ešte ďalej rozšíriť - v čase i priestore vynikajúco informujú o tom, kde sa Medzivážie nachádza. V XIII. storočí teda Medzivážie bolo územie na dnešnom Žitnom ostrove na východ od línie Číčova a Opatovského Sokolca, do roku 1923 patriace ku Komárňanskej župe” (Püspöki Nagy 1985, 82). Mapa, zostavená v roku 1552 Wolfgangom Laziusom, vydaná neskôr Michaelom Zimmermannom vo Viedni v roku 1556 (Regni Hungáriáé descriptio vera), ho však vyznačuje severne, severozápadne od Kolárova a východne od Veľkých Úľan (publikuje: Püspöki Nagy 1989, 39; Žudel 1984, 18). Úplne nové označenie Malého Žitného ostrova, vzniknuté v kruhoch inteligencie a chápané z nového aspektu (viď: Tuba 2000, 1), uvádza týmto názvom obce na slovenskej strane, ktoré sa v dôsledku výstavby vodného diela pri Gabčíkove a odvedenia hlavného toku Dunaja do nového koryta dostali na pravú stranu Dunaja (Dobrohošť, Bodíky, Vojka nad Dunajom). Treba poznamenať, že tento názov nie je veľmi šťastný, lebo - ako som už uviedol - Szigetköz tiež, síce zriedkavo, označujú ako Malý Žitný ostrov - Kis-Csallóköz’ (viď: Kósa-Filep 1978, 179).

Popritom sa aj v povedomí obyvateľov ostrova člení toto teritórium na rôzne menšie územné celky. Podľa Edit Fél napríklad obyvatelia Číčova považujú za Malý Žitný ostrov obce Číčov, Klížsku Nemú, Veľké Kosihy, Tôň, Trávnik, Zlatnú na Ostrove a Zemiansku Olču. Myslia, že ľud na dedinách od Číčova po Komárno

170