Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V poznaní ľudovej kultúry maďarskej národnosti na Slovensku máme výrazné medzery. Možno však jednoznačne povedať, že dedinské a malomestské maďarské obyvateľstvo možno na základe jeho tradičnej ľudovej kultúry rozdeliť do troch väčších jednotiek. Postupujúc od západu na východ je oblasť Podunajskej nížiny, rozprestierajúca sa na sever od Dunaja, ktorá vykazuje príbuznosť v prvom rade s ľudovou kultúrou opačného brehu Dunaja. Najmä jej severná časť bola v úzkom vzťahu so slovenským obyvateľstvom, kým západná časť žila vo vzťahu vzájomného ovplyvňovania s Nemcami, žijúcimi v okolí Bratislavy. Skupinu žijúcu v strednej časti tohto regiónu, zhruba medzi líniou Hrona a Hornádu, je zvykom označovať názvom "Palóci". Hospodárske vzťahy viazali túto oblasť rovnako k susedným slovenským územiam, ako aj k dolnozemským oblastiam. Treťou jednotkou je okolie Košíc spolu s horným povodím Bodrogu a Užským regiónom, ktoré mohli do roku 1945 rozvíjať tradičné niekoľkostoročné vzťahy s podkarpatskými územiami. Popri tom mali vzťah aj k poľským a dolnozemským územiam.