Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Odev karpatských Nemcov

Zaujímavý bol vývoj odevu v Nitrianskom Právne. Pôvodný odev pozostával z rukávcov s dlhými rukávmi, na manžetách a okolo hrdla s výšivkou v smotanovej, škoricovej a fialovej farbe. Výšivka je plným stehom, hodvábnou priadzou, najfrekventovanejšie motívy sú už spomenuté vtáčiky, srdcia, tulipány. Výšivka sa vyskytovala len na sviatočných odevných súčiastkach, okrem rukávcov i na dienku jedného variantu čepca, a na koncoch odedze. Výšivka upútava predovšetkým nevšednou ornamentálnou kompozíciou. Ornament bol predkreslený, okrem rozmanitých vtáčikov, pávov, granátových jabĺk sú tu aj drobné lístky, lupienky a špirály. Podľa dostupných informácií tento typ výšivky ovládalo len zopár žien a vyšívali i pre širšie okolie. Je veľmi zaujímavé, že v hrubšom prevedení, ale v podobnej farebnosti a opakovaním motívov, sa stretávame s výšivkou na dienku čepcov a na manžetách rukávov i v obci Rybany. Tieto vzťahy a vplyv zatiaľ neboli preskúmané.

Odev nemeckých obyvateľov v Nitrianskom Právne, ale i v Prievidzi, Malinovej a Tužine nesie spoločné znaky. Sú to predovšetkým dlhé taftové sukne, biele zástery z čipkoviny, tylu, organtínu a plátené vyšívané čepce. V Nitrianskom Právne sa od prvej tretiny 19. storočia, vplyvom bohatých remeselníckych a meštianskych rodín, ktoré prijímajú do odevu vplyv biedermeier, ujíma typ zvláštneho čepca zvaného Koké. Koké (ale i zlatohlav podľa typu látky), je zväčša zamatový s nášivkami buliónu a škófia, z vnútornej strany podšitý a pevne vystužený. V mladšom vývojovom období sa nákladný zamat tmavých farieb zamieňal za brokát, škófium nahradili nášivky z kovových zlatých a strieborných nití. Je možné predpokladať, že až v tomto vývojom štádiu ho prevzali do svojho odevu meštianky z Prievidze a pomenovali ho zlatohláv. Tento typ čepca zatiaľ nie je doložený nikde inde na Slovensku.

Oproti bohatému odevu z Nitrianskeho Pravna bol v obci Vrľcko azda najchudobnejší kroj zo všetkých nemeckých obcí Hauerlandu. V staršom pracovnom ženskom odeve sa nevyskytovala sukňa, na hrubšom rubáči boli dve zástery, predná i zadná, obe zväčša modrotlačové. Neskôr začala prevládať modrotlačová sukňa.

Sviatočný kroj vo Vrícku bol charakteristický bielou vrapovanou sukňou, kratším živôtikom a krátkymi rukávcami, z ktorých bolo vidno rubáč. Čepiec bol plátený v strede s vložkou.

Svadobným doplnkom je červená tkaná odedza, zvinutá do tenkej rolky, tzv. Knepptichel.

Mužský odev v Hauerlande bol ovplyvnený baníckym slávnostným krojom. Historické fotografie z Nitrianskeho Pravna, Handlovej a Skleného však sú jasným dokladom, že ešte koncom 19. storočia sa nosili súkenné nohavice modrej alebo bielej farby. K mužskému odevu patril aj tmavomodrý alebo čierny kabátik cez ramená s viacerými radmi strieborných gombíkov a výrazne veľký klobúk z hnedého súkna so širokou krempou. Cez plecia sa nosila dlhá súkenná halena na prsiach zopnutá sponou na remenci.

95