Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Odev karpatských Nemcov

podšitá inou látkou. Takéto blúzky bývali aj z iných materiálov tmavej farby, pev­nejšej väzby, ako bol brokát, zamat a vlnený štof. Z hodvábu, batistu a iných jemných materiálov sa nosila blúzka podobného strihu, zapľnala sa na porcelánové gombičky, bola zdobená rôznymi čipkami a volánmi. Pre tento typ blúzky sa používalo pomenovanie „majka“. Blúzky s posunutým zapínaním na pravú stranu sa nazývali hemptle. Kabátik „rikľ patril k vrchným odevným súčiastkam a mal veľký oválny golier, dlhé rukávy, bol zhotovený z brokátu alebo zamatu. Doplnkom zimného odevu bol vlniak, zväčša čiernej, hnedej alebo tmavoze­lenej farby. Funkciu ochrany ramien a zároveň dekoratívnu funkciu mala kašmí­rová pestrá šatka so strapcami, ktorá sa nosila prehodená cez ramená a konce sa zastokávali do sukne. K doplnkom patrilo mnoho stúh, čipky, korálky a šatky rozmanitých farieb. Čepiec bol háčkovaný z bielej bavlnky s nazberanou pred­­ničkou. Dienko mal vyšité kvietkami a lístočkami, vzadu na tyle ho zdobili tri rady prepletaných stužiek svetlomodrej alebo ružovej farby, takej istej, ako bola veľká mašľa na tyle s dlhými koncami. Čepiec si ženy dali zhotoviť, pretože to bolo veľmi náročné a ovládali to len niektoré ženy. K polovičným topánkam sa nosili farebné pletené pančuchy. Základom mužského odevu bola košeľa a nohavice, do vinohradu sa nosili konopné košele a gate. Na sviatok sa nosili košele z jemného kupovaného plát­na zdobené zámikmi. Čím bolo zámikov viac, tým bola košeľa slávnostnejšia. Rajtky sa šili z hrubšieho tmavého súkna, na všedný deň z kangáru alebo kockovaného lodénu. Strih bol charakteristický balónovými, na stehnách široký­mi nohavicami a od kolien veľmi úzkymi. K čiernym nohaviciam a rajtkám sa nosila vesta z čierneho súkna alebo z rov­nakého materiálu ako nohavice. Vesta mala zapínanie v jednom rade, ale nosili sa aj vesty s dvojradovým zapínaním. Ak nebola kúpená, tak bola i podšitá bielym plátnom. Vrchný odev bol kabátik (jankl) alebo sako, v zime ešte bar­­chetový kabátik nosený pod kabát (untrcichjakl). Mládenci, ktorí šli na odvod, dostávali od svojich milých trojfarebné stužky (nacionálky), ktoré si uviazali na klobúk, ak boli odvedení. Medzi sviatočným a obradovým odevom nebol rozdiel okrem znaku svadobčanov - pierka, ktoré ženích v Rači nosil smerom dole. Odev v Čermanoch, vzhľadom na obdobie príchodu ich obyvateľov na Sloven­sko, nadobudol črty meštianskeho odevu veľmi rýchlo. Nie je známe, aký odev používali noví prisťahovalci. Ako pracovnú obuv určite nosili dreváky, pretože ich výroba pretrvala ešte v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Odev nemeckých obyvateľov v Hauerlande Ikonografia a archívne doklady obsahujú cenné údaje o zavití žien zvanom „Drum“. Testamentárne súpisy z Banskej Štiavnice dokladajú drum ako časť odevu vznešených baníckych žien pod názvom „pergmansdrumm“ a „Frauen 93

Next

/
Thumbnails
Contents