Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Odev karpatských Nemcov

z druhej polovice 17. storočia. Odev z tohto obdobia je identický s odevom kutnohorských baníkov znázorneným na freskách v kostole sv. Barbory, pochádzajúcich z 15. storočia, ako ho popisuje Z. Winter.

V druhej polovici 17. storočia bol v službách zemepisca a kníhkupca Blavia v Amsterdame Jakub Tollius, ktorý pripravoval materiál pre zemepisný atlas. V rámci tejto prípravy navštívil viaceré stredoslovenské banské mestá a vo svojom diele nám zachoval i popis baníckeho odevu. Tolliov opis ľudového odevu Tekovskej župy prevzal do svojich notľcií M. Bel.

S ďalšími údajmi o vzhľade baníckeho odevu sa stretávame v diele významného cestovateľa a keltológa Johanna Georga Keysslera. Jeho informácie sa netýkajú len odevu baníkov, ale aj odevu ich žien. V závere popisu sa autor uznanlivo zmieňuje o obyvateľoch horného Uhorska, kde väčšina mužov ovláda čiastočne štyri jazyky.

S úpadkom baníctva, ako dôsledku vyčerpania rudných zásob, sa v priebehu 18.-19. storočia znížil i záujem o obyvateľstvo žijúce v jeho centrách. Reálie zo života baníkov, hámorníkov a robotníkov v pomocných zamestnaniach súvisiacich s ťažbou, sú obsiahnuté i v memoárovej literatúre. Veľmi citlivo ich zasadil do deja svojich spomienok Ján Kollár a Karol Zechenter Laskomerský, ktorý baníkom robil i lekára.

Problematike Nemcov na Slovensku sa začiatkom 20. storočia venoval aj Jozef Škultéty. Jeho monografia dvoch obcí Píly a Veľkého Poľa (Paulisch a Hochwies) predstavuje významný etnografický materiál vo vzťahu k nemeckému etniku osídlenom v Hauerlande.

Odev Nemcov v okolí Bratislavy

Bohaté patricijské bratislavské rodiny používali vždy odev podľa viedenskej módy, ktorýsi tam buď chodili kupovať, alebo podľa rôznych módnych časopisov im ho šili bratislavskí krajčíri. Neskôr zosilnel vplyv z Budapešti, ktorá preberala módu z európskych módnych centier a zároveň v nej ostávali maďarské prvky.

Odev početnej remeselníckej vrstvy mal svoje charakteristické znaky v pracovnom variante. Do slávnostného odevu prenikali vplyvy meštianskej kultúry odievania rovnakým spôsobom ako do módy vyššej sociálnej vrstvy.

Špecifickú skupinu tvorili v odievaní vinohradníci. V oblasti Rače, Svätého Jura, Limbachu, Grinavy, Pezinka a Modry môžeme pozorovať viaceré spoločné znaky odevu nemeckého etnika, ktoré sa prelínajú aj s odevom slovenských vinohradníkov. Niekedy sú diferencie minimálne, alebo žiadne.

Ako uvádza Vilém Pražák, v Modre sa konfesionálne rozdiely kombinujú s národnostnými tak, že sa tu stretávame s krojom trojakým: katolíckym, evanjelickým a nemeckým. Nemecký sa vyskytuje spravidla u modranských Nemcov, ale nosia ho i niektorí Slováci, o ktorých potom hovoria, že „sa nosí po nemecky“, alebo „nosí sa po remeselnícky“. Odlíšenia slovenský a nemecký sa používajú aj v iných situáciách: keď sa má odlíšiť pôvod predmetu a pôvod techniky. Tak sa diferencujú aj topánky - slovenské (čižmy) a nemecké - vysoké šnurovacie boty.

90