Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku

V stredovekom Kežmarku pracovalo 12 ševcov, 7 krajčírov, 5 kožušníkov, 5 tkáčov, 1 súkenník a 2 postrihovači. Cech súkenníkov vznikol v roku 1475, v blízkej Ľubici o päť rokov neskôr. I v Levoči bolo početné zastúpenie ševcov, krajčírov, kožušníkov (1517) a klobučníkov (1501). Z Podolinca sa zachoval najstarší cechový štatút na Slovensku. Je to cechová listina pre ševcov z roku 1415. Ešte v roku 1898 pracovalo v Podolinci 220 halenárov.

Levoča bola v 17. storočí významným strediskom remesla, pôsobilo v nej okolo 36 cechov, viacerí súkenníci a garbiari. V osemdesiatych rokoch 18. storočia boli v Levoči založené dve manufaktúry na výrobu plátna. Z cechovej dielne vynikajúceho tkáča Andreja Číža sa postupne vyvinula manufaktúra na výrobu damaškoviny, do ktorej vedel votkávať erby feudálnych rodov. Kvalitnými látkami si získal mnoho objednávok (aj priazeň cisára). V roku 1790 pracovali v podniku traja tkáčski majstri, štyria tovariši a učni a vyrábali damašek, polodamašek, obyčajné plátno, jemnejšie textilné výrobky, obrusy, textílie s kvetinovým vzorom a závoje.

jfá vÁ&AHA nnu aciiMoa irai) hmhíot.i

Veduta spišského hradu so Spišským Podhradím, prvá polovica 19. storočia

Ďalší podnik mal tkáč zo severných Čiech, Weps. Manufaktúra vyrábala kvalitnejšie plátno, kartún, mušelín, kanafas, barchet a piket. V roku 1828 bolo v Levoči 19 farbiarov a 18 súkenníkov. Pri likvidácii cechov v roku 1872 boli v Levoči tieto textilné a odevné cechy: farbiari (3 remeselníci), modrí a bieli

72