Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku
Najväčšia a najvýznamnejšia manufaktúra v dejinách Európy bol podnik na výrobu vlnených textílii' v meste Linz v Rakúsku, založený v roku 1672. Po sto rokoch existencie zamestnávala okolo 30 000 pradiarov, vyše 1 000 tkáčskych majstrov, vyše 100 farbiarov a apretorov, čo svedčí o vysokej technologickej úrovni. V prvej tretine 18. storočia k nej pribudla manufaktúra na bavlnené výrobky vo Schwechate, ktorá neskôr zamestnávala aj pradiarov na Slovensku. V nemeckých krajinách boli v 18. storočí aj veľmi ojedinelé odvetvia textilnej výroby, napríklad v Berlíne manufaktúra na hodvábne výrobky, vo viacerých mestách Pruská krosná na zamat, hodváb a polohodváb, na stužky (v roku 1780 ich bolo len v Berlíne a Postupimi až 3 500). Vláda v roku 1749 zakázala do Pruská dovážať hodvábne výrobky a zriadila štátny sklad, odkiaľsi majstri mohli kupovať surový hodváb. Tak sa začal prudko rozvíjať berlínsky hodvábnický priemysel. Rozvoj textilnej výroby v Sliezsku, v Nemecku a dedičných krajinách Rakúsko- Uhorska mal priamy dopad na manufaktúrnu výrobu na Slovensku, ale i na skvalitňovanie celého procesu plátenníctva na Spiši, ako na to poukážeme v ďalších statiach. Najmä prizývaním nemeckých odborníkov, remeselníkov v druhej polovici 18. storočia prenikli na Slovensko nové výrobné postupy v znamení rozvojových technológií. Textilné manufaktúry na Slovensku Prvá zmienka o manufaktúre z konca 17. storočia sa vzťahuje na Hubice (Žitný ostrov), kde ostrihomský arcibiskup založil podnik na výrobu kvalitnejších súkien, zároveň s chovom oviec s jemnou vlnou dovezených z Holandska. Manufaktúra na súkno v Banskej Bystrici bola založená v roku 1725 ako združenie pomerne samostatných dielní kvalifikovaných remeselníkov. Vonkajším prejavom tejto organizácie bolo členstvo vo vlastnom cechu týchto pracovníkov, ktorí prišli z viacerých miest Saska a Sliezska. Cech súkenníkov, ktorý tu už existoval, sa bránil proti takémuto porušovaniu svojho monopolu v danom remeselnom odvetví a vynútil si, aby sa nová organizácia nenazývala cech, ale manufaktúra. Zakladateľom (principálom) bol banskobystrický mešťan Teofil Sterz s ďalšími odborníkmi. Manufaktúra mala zásobovať súknom robotníkov celej banskej oblasti, ale zároveň mala vyrábať aj veľmi kvalitné súkna. Práve preto sem pozvali saských a sliezskych odborníkov (Nemcov zo Sliezska), ktorí podľa vtedajších zákonov boli oslobodení od platenia daní na 15 rokov a od všetkých mestských poplatkov. Mesto dalo súhlas aj na vybudovanie zvláštnej valchy a farbiarne. Prizvaní sliezski a saskí majstri si tu otvorili vlastné dielne, v ktorých zamestnávali tovarišov a učňov a pracovali s vlnou, ktorú im dodával majiteľ manufaktúry. Vyrábali súkno na nordický, górlitzský a sliezsky spôsob. V roku 1731 manufaktúra zanikla, ale nemeckí remeselníci v meste ostali pracovať naďalej. V roku 1729 vznikla v Banskej Bystrici podobná manufaktúra, ktorú založili miestni obchodníci Kahn a Benedicti. 62
