Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku
Naproti tomu mnohé cechy na Spiši, v Banskej Bystrici a v Kremnici dostali nemecké štatúty. Extenzifikácia remeselnej výroby Od druhej polovice 16. storočia sa remeslo začalo čoraz viac vykonávať aj v zemepanských mestách a v mestečkách. Únik remesla z miest na vidiek bol v tomto období typický i pre viaceré krajiny Európy. Odliv remesla zo slobodných miest do týchto zemepanských mestečiek stále narastal a mimoriadne rýchle tempo a široké rozmery nadobudol najmä v prvej polovici 17. storočia. Okolo polovice storočia sa už vykryštalizovalo nové rozloženie remeselníckej výroby na Slovensku, ktoré ju potom charakterizovalo až do jej postupného zániku. Významnými strediskami sa stali Humenné, Spišská Sobota, Spišské Podhradie, Jasov, Medzev, Lučenec, Rožňava, Jelšava, Štŕtnik, Rimavská Sobota, Radvaň, Ružomberok, Oslany, Bánovce nad Bebravou, Prievidza, Nitrianske Pravno, Svätý Jur, Modra, Pezinok, Šamorín, Veiké Leváre, Stupava a Zvolenská Lupča. Stredoveké centrá remeselnej výroby - Bratislava, Trnava, Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica, Košice, Prešov, Bardejov či Levoča si svoje postavenie zachovávali i naďalej. Staré výrobné tradície im umožňovali udávať tón aj v 17. a 18. storočí, lebo tu bola najväčšia koncentrácia remeselnej výroby so širokým spektrom remeselných odvetví aj so zriedkavými remeslami. Vykonávali sa tu aj remeslá masovej spotreby - ševcovstvo, krajčírstvo, halenárstvo, čižmárstvo, gombičkárstvo, klobúčnictvo, garbiarstvo, tkáčstvo a ostatné netextilné remeslá. Od 17. storočia prebieha na Slovensku extenzifikácia remeselnej výroby, ktorú možno demonštrovať najmä na počte tovarišov, ktorý bol u stredovekých majstrov nepomerne vyšší ako v sledovanom období. Remeselníci v menších mestách a mestečkách, nehovoriac už o dedinských, pracovali už takmer bez tovarišov. Je prekvapujúce, ako málo tovarišov zamestnávali súkenníci vo významných strediskách jeho výroby. Tovariš v 16. - 19. storočí musel pracovať okolo 15 až 16 hodín, ale niektoré cechy si vyžadovali aj dlhšiu pracovnú činnosť (martinskí kožušníci až 20 hodín), kým v niektorých cechoch alebo oblastiach remesla boli liberálnejšie pomery. Gombičkári v Bánovciach vyžadovali len 17 hodín, tiež kožušníci z Kežmarku a krajčíri zo Spišskej Novej Vsi, kým stolári v tom istom meste pracovali len 15 hodín denne. Pracovný čas tovarišov neskôr upravila panovníčka Mária Terézia na jednotných 15 hodín denne s hodinovými prestávkami na obed a polhodinovými na raňajky a večeru. Rozvoj remesiel v 18. storočí Veľké zmeny sa udiali najmä v 18. storočí, po uzavretí szatmárskeho mieru a Rákócziho povstania. Prudko narastal počet obyvateľov rôznymi demografic60
