Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku
Tak ako v Košiciach, aj v Bardejove nastal v 15. storočí značný rozvoj textilnej výroby, najmä výroby ľanového plátna. Výroba nebola len v rukách tkáčov, pretože právo vyrábať plátno mal každý mešťan. Jeho odbyt určovala mestská rada, individuálny predaj bol zakázaný. V roku 1424 sa výrobou zaoberalo okolo 200 a roku 1427 106 príslušníkov približne 500 meštianskych rodín. Miestna stredoveká výroba plátna svojím rozsahom, organizačnými formami i sociálnou základňou prerástla rámec remeselnej výroby. Mesto malo spolu s Košicami výhradné právo na bielenie plátna v celom Uhorsku. Predpokladá sa, že pred polovicou 16. storočia bolo vo všetkých mestách okolo 1200-1500 remeselníckych dielní. Pokiaľ ide o remeselnú výrobu mimo stredovekých miest, v mestečkách a na dedinách, jej rozsah bol skromný. Zaistená bola kováčmi, mlynármi, mäsiarmi a ševcami. V dedinách, v ktorých žili šoltýsi, šoltýske právo im dovoľovalo vykonávať pekárske, mäsiarske, ševcovské, mlynárske a kováčske remeslo. Na vykonávanie remesla mimo miest bol potrebný kráľovský súhlas, dôkazom čoho je napríklad Prievidza, povýšená roku 1382 z dediny na mesto a v jej privilégiu sa jej povoľuje vykonávať remeslá. Cechové organizácie Od sústredenia sa remesiel do stredovekých mestských komunít sú až do druhej polovice 19. storočia dejiny remesla späté s cechmi. Cechy boli stavovské organizácie remeselníckych majstrov, niekedy aj tovarišov, ktoré mali rozličné poslanie a úlohy. Tak to bolo aj v mnohých európskych krajinách. Najrozšírenejší v Európe bol nemecký typ, ktorý sa uplatnil i u nás. Tento typ existoval nielen v nemeckých krajinách, ale aj v Holandsku, Belgicku, Taliansku, v Čechách a na Morave. Tento typ bol jednoducho všade tam, kde sa v stredoveku dostali nemeckí kolonisti, resp. kam prenikol ich vplyv. Najcharakteristickejšou črtou tohto cechovníctva bolo povinné členstvo v cechoch pre všetkých remeselníckych majstrov, pretože každý remeselník, ktorý stál mimo cechu, sa pokladal za fušera a remeselníci z cechov ho prenasledovali. Cechy mali právo prijímať a prepúšťať učňov, určovať pracovný čas, mzdy tovarišov a mnoho ďalších povinností. Medzi majstrami mali zabezpečiť čo najväčšiu hospodársko-spoločenskú rovnosť, kolegiálne vzťahy, dôstojné správanie na verejnosti, priamu účasť na pochovávaní svojich členov a ich rodinných príslušníkov. Jedna stránka nemeckého cechovníctva však na Slovensku úplne absentovala, a to angažovanosť cechov v politickom živote súdobých miest. V Nemecku boli prvé organizácie remeselníkov známe už z konca 11. a začiatku 12. storočia. V Mohuči existoval cech tkáčov už roku 1099, ševcov vo Wúrzburgu roku 1128 a tkáčov v Kolíne v roku 1149. Zakladali sa podľa vzoru podobných organizácií obchodníkov, a nazývali sa bratstvami (Bruderschaft, Fraternitas), kým sa v 14. storočí všeobecne nerozšírilo pomenovanie cech 56
