Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Živilné pohromy, požiare, povodne, morové epidémie a z toho plynúca chudoba, nútili nemecké obyvateľstvo Spiša opúšťať svoje domovy a hľadať schodnejšie možnosti života v iných krajinách. H. Weinelt konštatuje, že už v roku 1348 opustila Spiš skupina Nemcov, ktorá sa podieľala na založení nemeckého ostrova v Krošcienko Nižné v Galícii. Je predpoklad, že to bol začiatok ďalšej migrácie Nemcov zo Spiša.

Začiatkom 19. storočia sa odsťahovalo okolo 40 rodín do Bukoviny. V bývalej zakarpatskej oblasti (Ukrajina) je stále niekoľko nemeckých enkláv, ktoré založili Nemci zo Spiša, najpravdepodobnejšie v čase vlády Jozefa II. V roku 1807 sa usadili spišskí Nemci vo Fridešove, neskôr v dedine Bohdan a v mestečku Rachov. Jedna časť Rachova sa dokonca nazýva Zipserei.

V severovýchodnom Rumunsku v oblasti Marmur žilo v šesťdesiatych rokoch 20. storočia okolo 4 tisíc Nemcov zo Spiša, ktorí sem prišli koncom 18. storočia, ako o tom informovala reportáž rakúskeho Volkstimme z roku 1969. Valiska sa na základe analógií v nárečí tamojších Spišiakov s nárečím Chmeľnice (Hoppgarten) domnieva, že Nemci žijúci v tejto oblasti Rumunska pochádzajú z Chmeľnice. V 18. storočí postihli Chmeľnicu veľké povodne, keď obec zaplavila rieka Poprad a opustilo ju okolo 40 rodín.

Aj v ďalšej rumunskej dedine Jakobeni (Siniacob) žije enkláva spišských Nemcov, ktorí sa sem dostali pravdepodobne v 19. storočí.

Ďalšie pôvodne spišské nemecké obyvateľstvo obýva Bukovinu, kde tvoria významnú enklávu spolu s Nemcami pochádzajúcimi z južnej časti Nemecka.

I mesto Dobšinú opúšťali mnohé rodiny Nemcov najmä po roku 1584, kedy zaútočili Turci z filäkovského sandžagbegu, Dobšinú vypálili a odviedli do zajatia vyše 300 obyvateľov.

Migrácia nemeckých obyvateľov zo Spiša

50