Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Najjužnejšími obcami Hauerlandu sú Píla (Paulisch) a Veľké Pole (Hochwies). Veľké Pole sa v listinných prameňoch uvádza v roku 1390, kedy bratia Vavrinec a Ján, synovia Štefana de Baracko s privolením kráľa Žigmunda darovali possesiu s troma mlynmi paulínskemu kláštoru v Lefantovciach. Ako uvádza Medvecký v roku 1904, v okolí obce boli v 14. storočí bane na rudu.

Osídlenie Píly sa predpokladá súčasne s Veľkým Poľom, prípadne vnútornou kolonizáciou z Velkého Poľa, čomu by zodpovedalo i cirkevné osamostatnenie, resp. odlúčenie v roku 1787, kedy je doložený prvý pijanský kňaz Mauric Orties.

Kremnica na litografii z polovice 19.storočia

Okrem tohto kompaktného osídlenia nemeckého etnika, ktoré si svoju identitu zväčša zachovalo až do súčasnosti, bolo na Slovensku mnoho sídiel s nemeckými osadníkmi, ktorí však zanedlho alebo neskoršie asimilovali s obklopujúcim slovenským etnikom.V súvislosti s ťažbou medenej rudy v okolí Banskej Bystrice (Neusohl) boli založené viaceré banícke osady už začiatkom druhej polovice 13. storočia nemeckými osadníkmi. V roku 1263 sa založila Špania Dolina (Montana, Herrengrund), ktorá po vyčerpaní ložísk bola od začiatku 16. storočia do druhej polovice 19. storočia ťažiskom mediarskeho banskobystrického podniku. Ešte v 17. storočí hrávali špaňodolskí baníci vianočné hry v Banskej Bystrici po nemecky.

40