Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Spoločná usadlosť habánov sa nazývala bratský dvor (Bruderhof, Haushaben), na čele ktorého stál duchovný vodca - kazateľ. Ťažisko dvora spočívalo v reme­selnej výrobe, a to veľmi rozmanitej. Jednotlivé remeslá mali svojich pred­stavených, ktorí vydávali prácu na celý týždeň, starali sa o odborný rast reme­selníkov a o ich mravnosť. Radoví remeselníci nevychádzali z bratského dvora. Styk s vonkajším svetom, s trhom, so zákazníkmi a dodávateľmi udržiavala len úzka skupina poverených členov obce. Habáni ovládali viac ako 30 remesiel na vysokej a v Uhorsku nepoznanej kvalite, boli vynikajúci ránhojiči, knihári, výrobcovia kočov, nožiari, pokrývači, ale azda najviac sa preslávili výrobou dovtedy nepoznanej fajansy. Rozpad habánskych spoločných dvorov a rozklad ich obcí možno sledovať od roku 1686 po spustošení Veľkých Levár. Celkovo 17. storočie bolo pre habánov krajne nepriaznivé, habánske dvory ako bohaté sídliská sa stali terčom mno­hých vojenských rabovačiek, najmä mnohoročné turecké nájazdy vyplienili habánske obce a oslabili ich organizáciu. Menšie habánske spoločenstvá už v roku 1621 smerujú do Sedmohradska, odtiaľ v r. 1770 cez Valašsko na Ukrajinu. Po roku 1874 (povinnosť ruskej reči) odchádzajú do Južnej Dakoty a do Kanady. Napriek tomu, že habáni pochádzali z viacerých krajín a etník, v najväčšom počte z nemeckého a tirolského, jednotiacim prvkom pre nich bol nemecký jazyk. Sami sa etnicky považovali za Nemcov a za Nemcov ich pokladalo aj okolie. Huncokári Tzv. huncokári žili od polovice 18. storočia v rozptýlenom osídlení horského pásma Malých Karpát, na ktorom sa usadili na základe pozvania zemepanského rodu Pálffýovcov. Lesní robotníci so svojimi rodinami na toto územie prichádza­li za obojstranne výhodných podmienok z pôvodnej vlasti - z Horného Rakúska, Štajerská a Bavorska. Etnonym huncokár vznikol z nemeckého slova Holzhacker - drevorubač a Holzfäller - drevorubač, stínač. Početne najväčšie skupiny hun­­cokárov obývali osady v oblasti obcí Piesky, Pernek, Píla, Cajla, Sološnica, Limbách, Smolenice, ale je pravdepodobné, že žili rozptýlené aj v blízkosti Bratislavy. Podľa filológa Franza Beraneka, ktorý v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia vykonával výskum tejto etnografickej skupiny, huncokári sekundárne od počiatkov 19. storočia osídľovali aj okraj Inoveckého pohoria. Franz Beranek na základe jazykového rozboru nemčiny a názvoslovia predpok­ladal skupiny, resp. rodiny huncokárov aj v Horných a Dolných Orešanoch (Deutsch Nussdorf, Unten Nussdorf), v Dobrej Vode (Kvád Wosse z Gute Wasser), v Ompitáli (Utn Tói z Unten Tahi) a inde. Huncokári vykonávali činnosť drevorubačov (stínačov) na základe technológií, ktoré v danom období neboli na tomto území zavedené. Ich služba mala dedičný charakter, bola odmeňovaná zárobkom a deputátnymi výhodami. K právam drevorubačov patrilo aj užívanie domu - jednoduchej stavby, záhradky, role 29

Next

/
Thumbnails
Contents