Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Habáni na západnom Slovensku

V druhej etape osídľovania nemeckého obyvateľstva, súvisiacej s protireformačným hnutfm v Európe, sa v dôsledku liberálnejších konfesionálnych pomerov usadzujú v oblasti Záhoria habáni. Habáni, vyhnaní začiatkom 16. storočia z materských krajín pre svoj nábožensko-sociálny radikalizmus, našli v oblasti Moravy a západného Slovenska priazeň a ochranu miestnej šľachty.

Pôvod slovenského slova habán sa odvodzuje od nemeckého Hgfushaben.

V tomto zmysle je prvý raz uvádzané v archiváliách v roku 1667, a prostredníctvom tlače sa dostalo i do iných jazykov - nemeckého, českého a maďarského.

Habánska rodina

Novokrstenci ako odnož protestantizmu sa objavili v alpských krajinách začiatkom 16. storočia. Od roku 1525, po ich vyhnaní z centra hnutia z Zúrichu, sa uchyľujú do susedných krajín - Bavorska, Hessenska, Porýnia. Odtiaľ rozšírení o ďalších členov nachádzajú krátkodobý exil v Tirolskú. Už v roku 1526 je usadená prvá skupina anabaptistov na Morave, kde okamžite založili knľhtlačiareň a vydávali svoje náboženské knihy. Aj na základe tlače začalo ich prenasledovanie na Morave, a v roku 1545 už zakladajú svoje prvé dvory v Sobotišti. Je zaujímavé, že prvé kontakty s ich učením sprostredkovali sporadickí misionári v oblasti spišských miest už v roku 1529, kde sa im podarilo krátkodobo získať niektorých baníkov a remeselníkov. Novokrstenec Andreas Fischer šíril učenie v Levoči, Švedlári, Sabinove a v Spišskej Novej Vsi. Gemerský župan Bebek ho odsúdil na smrť zhodením z múrov Krásnej Hôrky.

27