Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
Modra Obec Modra (Modem) sa spomína v listine z roku 1158, čo je falzum. V 12. a začiatkom 13. storočia patrila hradu Bratislava, 1256 bratislavskému županovi Henrichovi a jeho dedičom. V tomto čase sa v chotári spomínajú vinice, časť ktorých vlastnili trnavskí mešťania. V druhej polovici 14. storočia bola Modra venom uhorských kráľovien. Mestské výsady získala Modra v druhej polovici 14. storočia, kedy je predpoklad osídlenia nemeckým obyvateľstvom.V roku 1361 potvrdil Ľudovít I. výsady slobodnej voľby richtára, vyňatia z právomoci župy, slobodné disponovanie majetkom mešťanov, slobody zabezpečujúce rozvoj vinohradníctva a iné. Roku 1388-1434 bola Modra poddanským mestečkom Stibora zo Stiboríc. V roku 1428 i ďalšie roky ju pustošili husiti, od roku 1404 platili obmedzujúce výsady nemodranských obyvateľov, najmä Trnavčanov na zakupovanie majetkov v obvode Modry. V roku 1435 patrila Modra Pavlovi z Červeného Kameňa, 1437-1567 Országhovcom. V roku 1550 Ferdinand I. oslobodil obyvateľov od mýtnych poplatkov v celom Uhorsku. V tejto dobe zasiahol Krištof Országh do vyostrených sporov s trnavskými mešťanmi o obrábanie viníc v chotári Modry v prospech Modranov. Po smrti Krištofa Országha v roku 1569 získala Modra od Rudolfa II. privilégium slobodného mesta s povinnosťou platiť ročne 640 zlatých do kráľovskej pokladnice. V roku 1607 sa stala Modra slobodným kráľovským mestom, ktoré okrem špeciálnych výsad získalo slobody bratislavských mešťanov. Jej obyvatelia si založili obec Kráľová, ktorá im patrila až do konca feudalizmu. Nemecké obyvateľstvo na Žitnom ostrove Západná časť Žitného ostrova bola osídlená nemeckým obyvateľstvom v ôsmich obciach (Vrakuňa, Prievoz, Most na Ostrove, Rovinka, Jánošíková, Nové Košariská, Šamorľn a Kvetoslavov), ale len v niektorých v prevažujúcej miere. Vo viacerých z nich nadviazalo osídlenie v 16. storočí na staršie sídla z 13.-14. storočia, mnohé však už boli zaniknuté. V súvislosti s protireformáciou prichádzali menšie komunity osľdlencov z Bavorska a Rakúska. Výrazné rozdiely medzi ich kultúrou a spôsobom života obklopujúceho maďarského a slovenského etnika neboli, odlíšenie malo skôr jazykový charakter. V 19. storočí však viaceré obce boli trilingválne. Vrakuňa Prvá písomná správa o Vrakuni (Fragendorf, Frettendorf) je v listine kráľa Ondreja III. z roku 1290, ktorou obnovil donáciu udelenú už Ladislavom IV. vrakunským zemanom Martinovi, Matejovi a Svoradovi, synom Hercelovým, na dediny Focha a Vavrinca, ako aj na dedinu Myr spolu s priechodom na hornom toku rieky Čalovo (stredoveký názov Malého Dunaja). V polovici 14. storočia vzniká záujem bratislavských mešťanov o majetky viacerých osád v okolí Bratislavy, medziiným i o Vrakuňu. Záujem mešťanov je podmienený tým, že chcú svoj kapitál investovať do nehnuteľností. 24
