Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
Lamač Aj v širšom okolľ Lamača (Blumenau) môžeme sledovať niekoľko fáz osídlenia. V južnej časti chotára medzi Suchou a Veľkou Vydricou bola stredoveká osada už v prvej polovici 13. storočia, ktorá zanikla v čase tatárskeho vpádu. Toto územie, ako zem Plumnou dostal v roku 1279 richtár bratislavského Podhradia do daru od bratislavského župana. Nový majiteľ tu založil vinice, mlyny a niekoľko osád - Blumenau, Sellendorf a Vydricu, ktoré zdedili potomkovia richtára Jakuba. Jej vtedajším i budúcim obyvateľom zaručil isté výsady Ľudovít I. (1349 i 1358). Priaznivý vývin obce podporilo tretie privilégium z roku 1360, ktoré zaručovalo všetky výsady, aké mali mešťania a hostia mesta Bratislavy. Nemecký názov obce i charakter privilégií podporuje predpoklad nemeckého osídlenia. Pohľad na Svätý Jur, koniec 19. storočia Palatin Mikuláš z Gary viedol dlhoročný spor s mestom Bratislava o tieto osady. V rokoch 1428 - 1436 osada zanikla a jej obyvateľov presídlil zemepán Devína na svoje majetky. Severne od stredovekej osady Blumenau vyrástla začiatkom 16. storočia obec Lamač, tu v neďalekom kameňolome už pracovali v roku 1506 aj Chorváti, dokázateľne existenciu chorvátskej osady môžeme spájať s rokom 1530. 22
