Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
Výrazná zmena nastala v roku 1990, kedy vznikol Spolok karpatských Nemcov, ktorý saturuje najmä kultúrne požiadavky karpatských Nemcov. Karpatskí Nemci v súčasnosti žijú v troch tradičných regiónoch: Bratislava a okolie, Spiš a údolie Bodvy a Hauerland. Kolonizácia Bratislavy a okolia nemeckým etnikom Západné Slovensko vzhľadom na svoju geografickú polohu malo vždy blľzke kontakty s nemeckými krajinami.V okolľ Bratislavy možno predpokladať infiltráty už v období Veľkej Moravy, kedy zosilnel tlak Franskej ríše. Bratislava so svojím okolím bola miestom stretávania sa slovienskeho ľudu s obyvateľmi Východnej marky (súčasné Horné a Dolné Rakúsko). Bratislava sa ako osídlené miesto spomína po prvý raz k roku 907, keď sa zapísala do viacerých kláštorných análov, pre ďalší politický vývin významnou bitkou medzi starými Maďarmi usadenými v strednom Podunajsku a bavorským vojskom. V tejto bitke padla skoro celá vtedajšia bavorská šľachta, ako aj všetci vysokí cirkevní hodnostári východnej časti historického Nemecka. Po zničení vojenskej sily blízko Bratislavy sa Maďarom otvorila cesta na neobmedzené prenikanie do dnešného Rakúska a Bavorska. Meno miesta tejto skazonosnej bitky sa uvádza ako Brezalauspurc. V súvekých uhorských prameňoch z roku 1002 je to v podobe Poson, z roku 1138 a 1165 Posonium a toto pomenovanie sa potom takmer výlučne používalo po celý stredovek v latinských písomnostiach. V súvekých nemeckých prameňoch je v roku 1108 doložený názov Presburch, roku 1189 Brezburc, z čoho bol odvodený neskorší slovenský tvar Prešporok, Prešpurk. V nemecky písaných písomnostiach sa od 13., ale najmä od 14. storočia používa pomenovanie Pressburg. Počas celého 11. a 12. storočia sa organizovali vojenské výpravy so zámerom ovládnuť uhorskú krajinu, a bratislavský hrad bol často cieľom útokov vôjsk nemeckých panovníkov. Bratislavský hrad bol najvýznamnejším správnym, vojenským i cirkevným strediskom západného uhorského pohraničia. Okrem týchto funkcií mal hrad veľký význam ako politicko-administratívne centrum Bratislavskej župy. Ako strategický bod bol magnetom i pre grófa Východnej marky Henricha II. Jasomirgotta, ktorý spolu s regensburským biskupom a štajerským vojvodom roku 1146 nečakane obsadil Bratislavu. Za vlády Bela ill. roku 1189 sa v meste dlhší čas zdržiaval nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, ktorý tu slávil turíčne sviatky a získaval bojovníkov do tretej križiackej výpravy, tábor ktorej bol na území dnešnej Petržalky. Z roku 1211 pochádzajú správy o Bratislave v súvislosti so zásnubami Alžbety, dcéry uhorského kráľa Ondreja II. Zásnuby s durínskym landgrófom Ľudovítom IV. sa tu oslavovali dlhý čas za účasti popredných rytierov a dám durínskeho a hessenského grófstva. Alžbeta mala v roku 1211 štyri roky (!), podľa legendy bola odetá do šiat zo zlatej a striebornej priadze. Aj okolo jej života vzniklo viacero legiend a na základe hrdinských skutkov bola čoskoro po smrti vyhlásená za svätú. 12
