Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Záver
Záver Následkom kolektívneho odsunu Nemcov a ďalších represívnych opatrení v rokoch 1945-1947 voči nemeckej menšine v Československu, sa narušili rodinné a sociálne štruktúry nemeckého obyvateľstva osídleného na území Slovenska. Negatívne pôsobila aj strata občianstva a z nej vyplývajúca diskriminácia, ako dôsledok uplatnenia Benešových dekrétov, čo znamenalo u mnohých stratu materiálneho a ekonomického zázemia. Nemecké etnikum bolo úplne izolované od nemeckej kultúry na materskom území, doma, na Slovensku jeho príslušníkom nebol umožnený vzdelanostný rozvoj a kultúrne aktivity. V takýchto podmienkach bolo nemysliteľné, aby tí nemeckí obyvatelia, ktorí ostali na Slovensku, demonštrovali akokoľvek svoju etnickú príslušnosť, teda ani žiadnymi vonkajšími znakmi, ako bol odev. A táto situácia pretrvala až do roku 1989. Uvedené tendencie sa prejavili i vo vedeckom bádaní Nemcov na Slovensku, ktoré sa síce nesústredilo priamo na nemecké etnikum, avšak jednotliví bádatelia sa ním zaoberali v súvislosti s rozvojom miest a remesiel. Prevažnú časť existujúcich materiálov a pramene k dejinám remesla získal a spracoval Anton Spiesz. Michal Markuš koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia upozorňoval na potrebu výskumu ľudovej kultúry nemeckého etnika na príklade svojich výskumov v Medzeve. Viacerí bádatelia, výskumníci a vedci sa síce okrajovo, ale predsalen zaoberali niektorými oblasťami kultúry nemeckého etnika. Vzhľadom k tomu, že nemeckí kolonisti mali veľký podiel na utváraní miest, na rozvoji baníctva a remesiel, nemohla sa téme vyhnúť ani slovenská historiografia. Celková politická situácia po roku 1989, priaznivo naklonená kultúrnym a vedeckým aktivitám nemeckej menšiny na Slovensku, ovplyvnila aj rozvoj bádania a výskumu histórie a kultúry karpatských Nemcov. Zintenzívnila sa vedecká a výskumná činnosť etnologických pracovísk na vysokých školách a v akademických ústavoch a bolo spracovaných viacero štúdií z výsledkov výskumov. V roku 1994 vzniklo v Slovenskom národnom múzeu dokumentačné centrum karpatských Nemcov, ktoré sa o tri roky etablovalo do Múzea kultúry karpatských Nemcov. Pracovníci múzea v rámci svojej odbornej činnosti realizovali mnoho výskumov, z analýzy ktorých vzišli výstupy vo forme viacerých výstav a mnohopočetných štúdií. Iná bola situácia v Nemecku a v Rakúsku, kde našli svoj nový domov karpatskí Nemci po odsune v roku 1946. V roku 1949 vznikli v Ludwigsburgu krajanské združenia karpatskonemeckých katolíkov a karpatskonemeckých 113
