Keményfi Róbert: A gömöri etnikai térmozaik. A történeti Gömör és Kis-Hont vármegye etnikai térszerkezetének változása - különös tekintettel a szlovák-magyar etnikai határ futására - Interethnica 3. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Térképek, táblázatok és ábrák jegyzéke
Priestorová etnická mozaika Gemera (Premeny národnostnej štruktúry historickej gemersko-malohontianskej župy so zvláštnym prihliadnutím k lokalizácii slovenskomadárskej etnickej hranice) Zhrnutie Cieľom tohoto zväzku je ukázať proces formovania etnickej hranice medzi dvoma stýkajúcimi sa národnosťami (slovenskou a maďarskou) na príklade etnických zmien v historickej gemersko-malohontianskej župe, v minulosti patriacej k Maďarsku a po roku 1920 rozdelenej medzi Maďarsko a Československo, ktoré sa odohrali v ostatných troch storočiach. Dielo skúma priestorovú a časovú dynamiku etnickej štruktúry historickej gemerskej (a malohontianskej) župy nie izolovaným vyzdvihnutím jednotlivých časových údajov, ale v procese postupných zmien, v kontexte spoločenských, dejepisných a dokonca i politických udalostí (zmeny územnosprávnych celkov). Na druhej strane cieľom práce nie je priblíženie interkulturálnej komunikácie, sociálnych vzťahov medzi národnosťami, každodenného styku medzi etnikami na územiach so zmiešanou národnostnou štruktúrou. Treba tu zdôrazniť, že naším cieľom bolo doplniť informácie o etnických procesoch v rámci veľkých celkov (žúp), založených na oficiálnych štatistických údajoch, o mikrovýskumy. Pokúsili sme sa teda výskumom na úrovni regiónu (v desiatich vybraných obciach so zmiešaným (slovensko-madärským) národnostným zložením) doplniť pojem etnickej zmiešanosti a osobitými národopisnými metódami nazrieť za suché štatistické (a zemepisné) údaje, zistiť, ako sa národnostné veličiny {tie, ktoré sú „merateľné“, vyjadriteľné údajmi: jazyk, náboženstvo) reálne odzrkadľujú v obciach. Preto boli dôležitou súčasťou terénnych prác na úrovni obcí tie národnostné výskumy a zhotovenie tých národnostných máp, ktoré ilustrujú národnostnú štruktúru jednotlivých multietnických obcí pozdĺž etnickej hranice a tak upresňujú jej polohu. Vyššie vymenované rozvetvené metódy výskumu dopĺňajú dve vedecké disciplíny: a) na úrovni žúp kultúrna geografia a jej odvetvie etnická geografia, b) na úrovni regiónov tematicky a metodologicky etnická geografia, resp. metódami ju dopĺňajúce dejiny národopisu, a teda v konečnom dôsledku možno hovoriť o interdisciplinárnom výskume. Kultúrna geografia je veda, zaoberajúca sa ľudskou činnosťou a jej výsledkami z pohľadu zemepisu. Jej jednotlivé odvetvia sú geografia ľudnatosti, osídlenia, dopravy, hospodársky zemepis, politický zemepis a dejepisná geografia. Z pohľadu tohoto diela je dôležité spomenúť etnický zemepis, ako jednu z vetiev spoločenského zemepisu, zaoberajúcu sa priestorovou etnickou štruktúrou a štatistickými metódami skúmajúca časové postupnosti etnických procesov. Podstata zemepisného prístupu spočíva v kladení si otázky, aký je vzťah človeka k okolitému prostrediu a jeho vplyv naň a hľadaní odpovede na ňu pomocou výskumov v rámci pododborov zemepisu, akými sú geografia zaľudnenia a územný zemepis. Pod okolitým prostredím (priestorom) ako základným predmetom zemepisného výskumu rozumieme ako prírodné, tak spoločenské (sociálne) prostredie. Predmetom otázok kultúrnej geografie sú teda vzťahy s vonkajším prostredím a priestorový systém spoločenských činností a samotného zaľudnenia, vytvorený v priebehu historického vývoja, s dôrazom na vzťah k prítomnosti napriek tomu, že kultúrna geografia pracuje s historickými údajmi. Za dôležité považujem spomenúť fakt, že jednou 215
