Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Pôdorysný vývoj ľudového domu

Ďalším stupňom vo vývoji slovanského domu bolo vytvorenie druhej miestnosti pred vchodom do obydlia, ktorá ho chránila pred zlými poveternostnými podmienkami. Staré slovanské názvy pre tento priestor boli „sieň” a „pitvor”147 Oba staroslovanské termíny sa dodnes zachovali na východnom Slovensku, pravda, v rozličných jazykových obmenách („siný”, „sini”, „"šini”, „sieň”, „sieň”, „pitvor”, „pritvor" atď.). Termín sieň prevláda v oblasti obývanej Ukrajincami. Názov „pritvor" je charakteristický pre slovenské etnikum.

Pozoruhodné je to, že v niektorých južnejšie položených obciach skúmanej oblasti, a'to tak v ukrajinských, ako aj slovenských (Hanigovce, Baranie, Drienica, Detrík) vyskytuje sa pre tento priestor pomenovanie „prikleť” („pikleť”). Je nesporné, že tento jav súvisí so slovanskou „kleťou”, na čo už upozornil Ján Mjartan148.

Tento termín sa tu dodnes zachoval a úzko súvisí s problematikou premeny starej „kleti” na komoru, resp. jej priblížením k obytnému domu149. Hoci sa v celej západnej polovici Slovanstva „klet” po pripojení k obydliu premenovala na komoru, v danej oblasti to mohlo byť výnimkou, čiže sa tu tretí priestor domu dočasne mohol volať „kleť”. Pod vplyvom tohto pomenovania mohlo dôjsť aj k zmene pomenovania nadväzujúceho na „kleť” vstupného priestoru (siene alebo pitvora) na „prikleť”. Tomu nasvedčuje etymológia samého názvu, ktorý vznikol zo základu „kleť” a predpony „pri” a znamená „priestor pri kleti”. Neskôr aj v tejto oblasti došlo k premenovaniu „klete” na komoru, no termín „prikleť” sa zachoval dodnes. K premenovaniu pitvora na „prikleť” mohlo dôjsť už vtedy, keď sa „kleť” priblížila tesne k obytnému domu. J. Mjartan v súvislosti s tým sa domnieva, že v tejto oblasti sa pôvodne mohla aj domová izba volať „kleťou". Vyslovuje hypotézu, že tu môže ísť o náznaky na osobitné kmeňové územie, prípadne o vplyvy interetnických stykov (vplyv slovinský)150.

Pravda, všetky tieto teórie sú zatiaľ hypotetické a vyžadujú si ďalšie podrobnejšie výskumy.

Druhý priestor obytného domu (sieň, pitvor) je v prevažnej väčšine spomínanej oblasti bez ohniska. Výnimku tvoria najzápadnejšie obce ukrajinského etnika a s nimi susediace slovenské lokality, kde badať vplyv nemeckého staviteľstva pôsobiaceho najmä na Spiši.

V obidvoch prípadoch sa do obytnej miestnosti vchádzalo cez vstupný priestor.

Vznik dvojpriestorového obydlia v tejto oblasti zatiaľ nemôžeme presne určiť. Najstaršie archeologické nálezy dvojpriestorového domu v našich končinách sú zatiaľ z 9. storočia, ktoré reprezentujú kultúru vyšších spoločenských vrstiev151. Dedinské dvojpriestorové a trojpriestorové obydlia na území Československa sú známe až z 13.-15. storočia152. V tomto období je bežný aj jednopriestorový dom.

S veľkou dávkou pravdepodobnosti môžeme konštatovať, že v období kompaktného osídlenia slovensko-poľsko-ukrajinského pohraničia v 13.-14. storočí v skúmanej oblasti dvojpriestorové a trojpriestorové pôdorysné typy domov boli bežné, avšak prevahu tvorili dvojpriestorové domy.

90