Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Tektonika ľudových stavieb

TVA 11 STBtCKV

C-MUOVV A-SEHOOï • -PJtCViU Ov*

Do krokiev pribíjali vodorovné laty, ktoré sa nachádzajú 50-60 cm jedna od druhej. Pôvodne ich pripevňovali za pomoci drevených klincov. Kvôli tomu laty a krokvy prevrtávali špeciálnym vrtákom, ktorý volajú „latnyk”.

Najčastejšie použľvanou krytinou v tejto oblasti bola ručne vymlátená ražná slama („župa”). Iba v západnej časti územia obývaného Ukrajincami prevažovala šindľová krytina, čo bolo značne podmienené dostatkom smrekového materiálu.

Zo župy zhotovovali snopky - „kyčky”. V oblasti Hornej Cirochy nazývali ich aj „kytyci” a „kyčkami” označovali iba staré opotrebované snopky. Na pokrytie jednoradovej usadlosti bolo potrebných 4 000 až 6 000 snopkov.

Obyčajne sa snopky na laty priväzovali hore klasovľm, čim vznikali terasovité členené schodikové strechy. V najvýchodnejších lokalitách v niektorých prípadoch snopky priväzovali aj dolu klasovím. Tento spôsob pokrytia („plaskurjamy"), ktorý sa požíval aj u poľských Lemkov a Bojkov, bol charakteristický taktiež pre ľudové staviteľstvo na ukrajinskom Podolí a v Bukovine, odkiaľ sa pravdepodobne dostal aj do skúmaných bojkovsko-lemkovských oblastí129. Vyskytovali sa aj prípady kombinácie obidvoch spomenutých spôsobov, čím sa dosahoval väčší estetický účinok.

V centrálnej časti Lemkovščiny, a to tak na severnej ako aj na južnej strane Karpát (okolie Jašia, Gorlíc, Bardejova a čiastočne aj Svidníka), bol typický taký spôsob pokrývania dachu, pri ktorom sa kombinovala slama so šindľom130. Robili to tak, že dolné i bočné okraje a hrebeň strechy pokryli niekoľkými radmi šindľov a ostatné plochy vyplnili slamou. V mnohých dedinách v okolí Bardejova

77