Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Tektonika ľudových stavieb

východnom Slovensku, aj keď v niektorých obciach, podobne ako aj na poľskej strane, už v druhej polovici 19. storočia na mnohých domoch tradičnú slamenú krytinu vystriedali šindle. Bolo to najmä vo vyššie položených okrajových lokalitách skúmanej oblasti (Cigeľka, Regetovka, Becherov, Vyšný Komárnik, Palota, Osadné, Pčolinné, Smolník), čo do značnej miery zapríčiňovala aj slabšia alebo temer žiadna úroda žita.

Nárožie zrubového domu. Ruská Bystrá

V jednotlivých prípadoch zámožnejší roľníci si objednávali v Poľsku aj celé stavby, alebo kupovali tam už skôr postavené domy, ktoré po transportovaní do svojej rodnej obce opäť zmontovali. Preto v niektorých ukrajinských lokalitách v okolí Bardejova a Svidníka sa objavili neobvyklé domy zo širokých pologuľačov nazývaných „švali", „protissja” (Cigeľka, Petrova, Frička, Becherov, Stebnľcka Huta, Nižná Polianka, Vyšný Mirošov atď.). Takéto domy vzhľadom na ich pôvod miestne obyvateľstvo nazývalo „poljoky”114. Niektorí majitelia spomenutých domov sa snažili prispôsobiť ich vonkajší výzor k ostatným dedinským obydliam, preto dodatočne okresávali trámy zrubu aj z vonkajšej strany a omazávali ich hlinou (napr. dom č. 16 v obci Cigeľka prevezený v r. 1888 z obce Ripka v Poľsku).

Avšak v podstate takéto importované domy sa tu vyskytovali iba v zriedkavých prípadoch.

60