Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vývoj tradičných hospodárskych stavieb

humnice). V starších domoch v okolí Svidníka a Bardejova „bojisko” slúžilo zároveň ako pitvor („siný”, „šiny”), teda bolo umiestnené hneď vedľa obytných priestorov. Avšak vo väčšine prípadov tento hospodársky priestor sa nachádzal až za chlievom. Primitívne zastropenie nad týmto priestorom z voľne položených žrďovinových guľačov („pliantra”, „podrja”) plnilo funkciu záčinu.

Kamenná pivnica s doštenou strechou. Livov

Majetnejší roľníci okrem uvedenej stodoly vlastnili aj samostatný záčin („pryčulok", „perylo”, „pelevňa”, „stodola”)110. Holohumnica je od záčinu oddelená zrubovou stenou do výšky stropu. Prístup do záčinu je možný otvorom v tejto stene.

Stodoly ako samostatné objekty sú typické pre západnú čast skúmanej oblasti (okr. Spišská Nová Ves, Poprad, Stará Ľubovňa a čiastočne Bardejov), kde dostatok kvalitného stavebného materiálu umožňoval ich stavať oddelene od obytného domu. Vo väčšine prípadov stodola (holohumnica + záčin) je kombinovaná s maštaľou. Takýto trojdielny objekt sa označuje spoločným termínom „stodola”. Vyskytujú sa však aj úplne samostatné dvojdielne (holohumnica + záčin) a trojdielne (záčin + holohumnica + záčin) stodoly. Konštrukčne sú veľmi jednoduché. Sú to obyčajne zruby z podradnejších guľačov. Špáry majú voľné, aby obilie a iné v nich skladované krmivo preschlo. Strechy boli krokvovej konštrukcie a ako krytina sa používala slama a šindeľ. V prípade sedlových a polovalbových striech predný a zadný štít bol debnený doskami. V okolí Svidníka a Bardejova na slovensko-ukrajinskom etnickom rozhraní sa vyskytujú

51